Chaotické spánkové návyky spôsobujú sociálny jet lag

28.01.2019 10:22
hodiny, budík, spánok
Dostatočné množstvo spánku je podľa vedcov rovnako dôležité ako zdravé stravovanie. Autor:

Nastavujete si budík vo všedné dni, ale cez víkend ho vypínate, pretože sa potrebujete vyspať?

Podľa britského denníka The Guardian môžete trpieť takzvaným sociálnym jet lagom (známym ako pásmová choroba), teda stavom spojeným s priberaním na váhe, zníženým duševným výkonom alebo chronickým ochorením.

„Sociálny jet lag podporuje v podstate všetko, čo je v našom tele zlé,“ uviedol Till Roenneberg, profesor chronobiológie z univerzity Ludwiga-Maximiliana v Mníchove, ktorý tento termín použil prvýkrát. Stav sa u človeka objavuje, keď cez víkend chodí spať a vstáva neskôr ako vo všedné dni. Rovnako ako u klasickej pásmovej choroby je to následkom toho, že naše telo je nútené sa pohybovať v rôznych časových pásmach: prvá je určovaná pracovnými a sociálnymi povinnosťami, druhá našimi biologickými hodinami.

V akom rozsahu zažívate jet lag záleží na miere rozdielov medzi vašimi časovými pásmami. Spánkové preferencie človeka z veľkej časti určujú gény. „Sovy“, ktoré zostávajú do neskorej noci hore a vstávajú neskoro, trpia sociálnym jat lagom viac než „škovránky“. Vo všedné dni totiž spia menej a spánkový deficit doháňajú cez víkend. Naproti tomu škovránky môžu trpieť, keď kvôli sociálnym povinnostiam chodia cez víkend spať neskôr.

Typickým symptómom jet lagu sú problémy so spánkom. Telu chvíľu trvá, než sa prispôsobí novému časovému pásmi. Zvyčajne je to jeden deň za každé pásmo, ktoré ste prekročili. Sociálny jet lag a spánková deprivácia sú podľa Roenneberga prakticky neoddeliteľné.

Chronická spánková deprivácia je spojená s rovnakými chorobami ako sociálny jet lag, vrátane oboch typov cukrovky, srdcových ochorení, obezity a depresie. Ovplyvňuje okrem iného aj našu bdelosť, koordináciu rúk a očí, pamäť, logické uvažovanie a emočnú stabilitu. Má to ale aj ďalšie dôsledky. V každej bunke človeka sú molekulárne hodiny, ktoré určujú načasovanie takmer každého fyziologického procesu v našom tele. Napríklad keď sa cítime ospalo alebo naopak bdelo, ale aj kedy vylučujeme hormóny, ktoré ovplyvňujú aj našu telesnú teplotu alebo aj náladu v priebehu dňa.

Tieto hodiny fungujú podľa zhruba 24 hodinového rozvrhu a synchronizujú sa podľa malej časti mozgového tkaniva nazvaného suprachiazmatické jadro (SCN). To určuje čas podľa svetelných zmien v okolitom prostredí človeka.

Ak zmeníte načasovanie, podľa ktorého sa vystavujete svetlu – ako to robíte pri nepravidelných spánkových návykoch či prekračovaní časových pásiem – nastavenie vašich vnútorných hodín sa tiež posunie. Ak neustále meníte čas, kedy idete do postele a kedy sa vystavujete svetlu, vaše hodiny budú neustále nesynchrónne.

Problém by podľa Roenneberga mohla vyriešiť flexibilná pracovná doba. Zamestnancom by odporučil, aby začali pracovať až potom, čo sa dostatočne vyspia. „Väčšina zamestnancov by rovnako do kancelárie prišla okolo desiatej alebo jedenástej, zvýšilo by to však ich produktivitu,“ hovorí odborník.

Jednoduchším riešením je potom uspôsobenie svetla. Podľa odborníkov totiž čím dlhšie je človek vystavený svetlu, tým viac posúva načasovanie SCN a spať sa mu tak chce neskôr. Odporúčajú preto vypínať veľké svetlá zhruba dve hodiny pred plánovaným odchodom do postele a vystačiť si potom iba so stolnými lampami. Stlmiť by sa mal aj jas na smartfónoch a počítačoch.

TV Pravda: Svet informačných technológií zasiahla kauza Huawei. Komentuje ju odborník na IT Macko (vysielané 19.12.2018).

#zdravie #spánok #gény #sova #jet lag #časové pásma #škovránok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku