Flemingov objav penicilínu naštartoval revolúciu v medicíne

11.02.2019 09:55
penicilíin, antibiotikum
Penicilín objavili iba náhodou. Autor:

Ešte na začiatku druhej svetovej vojny zomierali státisíce ľudí na tuberkulózu a iné infekčné ochorenia.

Vďaka škótskemu lekárovi Alexandrovi Flemingovi a niekoľkým ďalším vedcom, ktorí potom prispeli k vývoju penicilínu, boli zachránené desiatky miliónov životov.

Pamätný objav penicilínu sa zrodil v septembri 1928, kedy sa Fleming vrátil po dovolenke do svojho laboratória a pri upratovaní sa rozhodol nevyhodiť, ale bližšie preskúmať pár plesnivých vzoriek. Pleseň, ktorá zabíjala okolité mikróby, sa stala základom objavu penicilínu. Svoj objav, za ktorý neskôr dostal spolu s ďalšími vedcami Nobelovu cenu, Fleming oznámil pred 90 rokmi, 13. februára 1929.

Onoho septembrového dňa roku 1928 si Fleming vo svojom laboratóriu, kde skúmal stafylokokové kmene, všimol na niekoľkých miskách rozbujnelú pleseň a okolo nej akýchsi „vyžraných“ ostrovčekov. Ďalšími pokusmi potom zistil, že táto „plesňová šťava“ aj vo veľmi zriedenom stave nezabíja len stafylokoky, ale aj iné mikróby, a navyše nie je jedovatá. Keď sa ale po skúšaní na myšiach (aj na svojom kolegovi) snažil vyliečiť hnisajúcu ranu, nepodarilo sa. Fleming totiž z plesní vydelil len nie príliš stabilný extrakt a nedokázal izolovať onú účinnú látku, ktorú podľa rodu plesne Penicillium nazval penicilín.

„Vyčistiť“ penicilín sa podarilo až v roku 1940 tímu vedcov z Oxfordskej univerzity pod vedením chemikov Ernsta Borisa Chaina a Howarda Waltera Floreyho, ktorí päť rokov nato dostali s Flemingom za tento objav Nobelovu cenu. Ďalším problémom ale bolo vyvinúť postup výroby penicilínu, na čo sa v Británii nenašli peniaze, a tak Florey odišiel hľadať pomoc do USA. Vďaka výskumu americkej vlády sa tak mohol na jeseň 1943 „superliek“ začať vyrábať a rok nato už liečil vojakov vo vojne. V Československu sa penicilín začal vyrábať v roku 1949 v Roztokách pri Prahe.

Alexander Fleming sa narodil 6. augusta 1881 v škótskom Lochfielde. V 13 rokoch odišiel za bratom – očným lekárom do Londýna, kde vyštudoval Polytechnickú vyššiu školu a štyri roky pracoval ako úradník u paroplavebnej spoločnosti. V roku 1901 sa zapísal na lekársku fakultu pri nemocnici sv. Márie, kde potom strávil celý život. O voľbe odboru vraj rozhodlo to, že v tamojšom bakteriologickom oddelení potrebovali dobrého strelca pre súťaž medzi nemocnicami. A tak sa Fleming stal asistentom Almrotha Wrigta, priekopníka na poli očkovania a imunológie.

Počas prvej svetovej vojny, v ktorej slúžil ako kapitán v armádnom lekárskom zboru, sa Fleming oženil s írskou zdravotnou sestrou Sarah McElroyovou, s ktorou mal syna (tiež lekára). Po jej smrti sa jeho druhou manželkou stala v roku 1953 grécka kolegyňa z nemocnice.

Prvým významným objavom Flemingovho výskumu sa stal v roku 1922 lyzozým – enzým prítomný napríklad v slzách či vaječnom bielku a hubiaci niektoré mikroorganizmy. K tomu objavu došiel Fleming tak, že naočkoval vlastné hlieny z nosa na bakteriálne kultúry a keď sa ukázalo, že hlien baktérie ničia, použil rovnako vlastné slzy, ktoré tiež pôsobili ako antiseptikum. Objav lyzozómov bol síce zásadný, nie však prakticky využiteľný ako neskôr penicilín, na ktorý Fleming prišiel pri výskume chrípkového vírusu.

Profesor Fleming bol v roku 1943 zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti a o rok neskôr mu bol udelený titul sir. Za svoju prácu, o ktorej napísal početné štúdie, dostal mnohé vyznamenania a tituly, okrem iného čestné doktoráty takmer tridsiatich európskych a amerických univerzít. V rokoch 1951 až 1954 pôsobil aj ako rektor Edinburskej univerzity. Zomrel 11. marca 1955 a je pochovaný v londýnskej katedrále sv. Pavla.

#objav #antibiotiká #penicilín #tuberkulóza #Fleming #infekčné choroby #účinná látka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku