Počúvame teda v spánku bez toho, aby sme si vyslovené informácie pamätali? Takú otázku si položili vedci z École normale supérieure (ENS) v Paríži a Monash University v austrálskom Melbourne, ktorí výsledky publikovali na stránkach časopisu Nature Human Development. Experti zistili, že aj v spánku je náš mozog schopný registrovať vonkajšie podnety, vyberať z nich významnejšie stimuly a prípadne na ne reagovať.
Napriek tomu, že spíme, nie je náš mozog vôbec nečinný. „Mozog je schopný registrovať podstatné signály aj počas spánku. Zvlášť umožňuje uvedomovať si podnety, ktoré vyžadujú rýchlu reakciu, a teda sa dokážeme okamžite prebudiť,“ uviedli autori výskumu. Preto je tiež vhodné zavolať na spáča jeho menom, aby sa rýchlo prebudil. Počas spánku zostáva mozog „na príjme“, ale vytvorí bariéru proti zvukom v pozadí, ktoré ho nezaujímajú, informácie filtruje a prikladá význam len tým, ktoré sú významné.
„Spiace osoby sa dostávajú do režimu akéhosi stand by módu, v ktorom registrujú významné signály, ale udržiavajú rovnováhu medzi nevyhnutnosťou spánku s cieľom posilniť pamäť a schopnosťou v prípade nevyhnutnosti okamžite sa prebudiť,“ zdôraznili vedci.
V rámci štúdie vedci simulovali typickú situáciu z reálneho života, scenár nazvaný coctail párty. Keď sa nachádzame v preplnenej miestnosti, kde je veľa ľudí, ktorí hovoria jeden cez druhého, ako sa to stáva pri nejakej oslave, sme schopní nepočuť konverzáciu, ktorá nás nezaujíma, a sústrediť sa len na tú, ktorú vedieme s človekom stojacim pred nami.
Pri experimente sa vedci snažili vytvoriť rovnaké podmienky tak, že pokusným spáčom zároveň prehrávali zmysluplné úryvky z filmov, správy alebo rozprávanie, a zároveň nezmyselné vety zložené z vymyslených slov znejúcich podobne ako jazyk dobrovoľníkov, v tomto prípade Francúzov. Vedci tak mohli pozorovať, že sa pokusné osoby počas spánku dokázali sústrediť na signály majúce zmysel s takmer takou intenzitou ako za bdelého stavu. Na základe hlbšej analýzy boli vedci schopní rozlišovať rôzne úrovne pozornosti vo dvoch hlavných fázach spánku. Vo fáze hlbokého spánku REM nevykazovali pokusné osoby takmer žiadnu schopnosť odlíšiť zaujímavý stimul od iných. Naopak, počas fázy ľahkého spánku, ktorá tvorí hlavný čas spánku, bol zaujímavý signál mimoriadne registrovaný.
Napriek tomu zostáva možnosť učiť sa počas spánku len fantáziou. Táto schopnosť bola veľakrát vylúčená tak u zvierat, ako aj u ľudí. V inej štúdii sa zistilo, že počas spánku nie sme schopní rozpoznať podobnosť zvukov v sekvencii a nevieme ich zoskupovať do kategórie. Vedci konštatovali, že sme síce schopní signál zachytiť, ale nie sme schopní ho pochopiť. Ďalšie pokusy ukázali, že ten, kto tvrdil, že si zapamätal úryvok z audiozáznamu, v skutočnosti nespal.
V nedávnej štúdii zverejnenej v časopise Nature vedci skúmali, ako dlho sa spiaci objekt dokáže sústrediť na obsah toho, čo počúva. Sústredenie podľa nich môže trvať len niekoľko sekúnd. Pozornosť venovaná v spánku obsahu považovanému za významný je len dočasná.