Mendelejevovi vraj pomohol pri zoraďovaní prvkov pasians

04.03.2019 15:56
mendelejev-shutterstock 116429668
Dmitrij Mendelejev, ktorý zoradil chemické prvky do periodickej tabuľky prvkov. Autor:

V polovici 19. storočia bolo známych 64 chemických prvkov, vedci v nich ale nevideli žiadny systém, ktorý by ich nejakým spôsobom zoradil. A vtedy prišiel ruský chemik Dmitrij Mendelejev, ktorý ich zoradil do periodickej tabuľky prvkov.

Teraz je v tabuľke 118 prvkov, z ktorých cez 90 sa prirodzene vyskytuje na Zemi, zvyšné boli pripravené umelo. Mendelejev, ktorý okrem chémie písal aj články o fyzike, ekonómii či o pôvode ropy, svoju prácu „Vzťah vlastností prvkov k atómovým hmotnostiam“ zverejnil pred 150 rokmi, 6. marca 1869, v časopise Ruskej chemickej spoločnosti.

„Vlastnosti prvkov sú periodickou funkciou ich atómových hmotností. Vlastnosti chemických prvkov sa pravidelne opakujú,“ tak znie Mendelejevov periodický zákon. V súčasnosti sú v tabuľke prvky usporiadané podľa ich rastúceho protónového čísla, zoskupené sú podľa ich cyklicky sa opakujúcich podobných vlastností. V pôvodnej Mendelejevovej tabuľke boli prvky podobných vlastností umiestnené vedľa seba, teraz je tabuľka členená do vodorovných radov a zvislých stĺpcov.

Periodická tabuľka? Strašiak humanitne zameraných študentov

Pochopenie periodickej tabuľky, tohto „strašiaka“ väčšiny humanitne zameraných študentov, a najmä umiestnenie jednotlivých prvkov v sústave, je základným predpokladom úspechu pri štúdiu chémie prvkov. Vodorovné rady sa nazývajú periódy a prvky sú v nej radené vzostupne podľa hodnoty protónového čísla.

Zvislé stĺpce tabuľky sú skupiny prvkov podobných vlastností (napríklad alkalické kovy, halogény, vzácne plyny a ďalšie). Pri jednotlivých prvkoch je v tabuľke uvedená chemická značka, názov, protónové číslo a ďalšie hodnoty. Tabuľka tiež môže napovedať, ako sa menia vlastnosti prvkov. Smerom z ľavého dolného rohu do pravého horného rohu tak napríklad rastie nekovový charakter prvkov, čo znamená, že kovy sú v tabuľke vľavo, postupne prechádza na polokovy, potom nekovy a nakoniec na plyny.

Podľa jednej z legiend na tabuľku prišiel Mendelejev počas jazdy vlakom vďaka vtedy obľúbenému pasiansu. Vyrobil si kartičky s názvami a vlastnosťami chemických prvkov a pokúšal sa ich logicky usporiadať. Riešenie údajne objavil, keď u neho prepukla chrípka a tóny Schumannovho kvinteta E dur mu splynuli s chemickými prvkami. V hudbe sa tóny podobnej zvukovej kvality opakujú v oktávach a Mendelejev vyvodil, že sa budú opakovať aj kvality prvkov. Z pravidelne sa opakujúcich vlastností prvkov potom vyvodil tzv. periodický zákon.

Rok po oznámení objavu predložil tabuľku presnejšiu, doplnenú o ďalšie prvky. Vo svojej tabuľke navyše ponechal veľa voľných miest pre ešte neobjavené prvky. V roku 1870 predpovedal existenciu prvkov ekaaluminia (gálium), ekaboru (skandium) a ekasilicia (germánium), čo bolo brané so značnou skepsou. Keď však boli tieto prvky neskôr skutočne objavené, dosiahol Mendelejev svetové uznanie. V roku 1913 britský fyzik Henry Moseley spresnil periodickú sústavu v tom zmysle, že rozhodujúca pre postavenie prvku v tabuľke nie je jeho atómová hmotnosť, ale protónové číslo.

Ako doteraz posledný bol do nej zaradený v roku 2016 transurán oganesson (Og), ktorý je pomenovaný podľa ruského jadrového vedca Jurija Oganesjana.

Nobelovej ceny sa nedočkal

Mendelejevova tvorivá i spoločenská činnosť bola rozmanitá a široká. Publikoval asi 500 prác, napríklad o pôvode ropy a o jej priemyselnom spracovaní, o roztokoch, o čistení odpadových vôd, organizáciu poľnohospodárstva, venoval sa aj aeronautica či demografii. Napísal učebnicu Základy chémie a v Petrohrade založil a viedol Ústav mier a váh. Mendelejevovým menom je nazvaný kráter na Mesiaci, minerál mendelevit či 101. prvok mendelevium.

Dmitrij Ivanovič Mendelejev sa narodil 8. februára 1834 v sibírskom Tobolsku ako najmladší zo 17 detí. So skvelými výsledkami vyštudoval na Petrohradskom pedagogickom inštitúte Fakultu matematiky a fyziky, prednášal na Petrohradskom technologickom inštitúte a ako docent a neskôr ako profesor pôsobil na predchodkyni dnešnej Petrohradskej štátnej univerzity. Prednášal aj v Nemecku a vo Francúzsku.

Nobelovej ceny sa ale nedočkal, krátko pred smrťou mu údajne „utiekla“ o jeden hlas. Zomrel 2. februára 1907 na infarkt.

Pojmy prvok, zlúčenina a zmes vymedzil už v roku 1661 anglický chemik Robert Boyle. Koncom 18. storočia bolo známych 33 prvkov, v roku 1868 už 64 a vedci sa ich snažili nejako zoradiť. Predchodcov mal Mendelejev niekoľko, prvá doložená tabuľka pochádza z roku 1772 a vytvoril ju Louis-Bernard Guyton de Morveau. Mendelejev predbehol aj profesora univerzity v Tübingene Lothara Meyera, ktorý zverejnil koncom roka 1869 prácu, v ktorej formuloval periodický zákon a zverejnil aj tabuľku.

#Mendelejev #periodická sústava prvkov #chemické prvky #vlastnosti prvkov #chemická značka #protónové číslo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku