Česká astrofyzička "stráži" v belgickom ústave vplyv Slnka na Zem

05.03.2019 16:00
vesmir-shutterstock 250729228
Ilustračné foto. Autor:

Prijímací pohovor bol celý v angličtine a druhé kolo výberového konania trvalo šesť hodín. Lenka Zychová to ale v roku 2017 dokázala. V náročnej konkurencii obstála a nastúpila do Belgického inštitútu vesmírnej aeronómie v Bruseli ako odborníčka na kozmické počasie.

Za úspešnou kariérou mladej ženy z Ostravy ale nie je iba jej zjavná vedecká erudícia. Ako hovorí, môže za to láska. A teda tiež jeden bar v Gente, ktorého názvu nemohla pred niekoľkými rokmi odolať.

„Prišla som ako turistka s kamarátkou na víkend. A počas neho som spoznala svojho terajšieho nastávajúceho,“ vysvetľuje sympatická tmavovláska. Svojho budúceho manžela, ktorý je učiteľom histórie, vtedy stretla celkom symbolicky v bare s astronomicky, až gravitačne príťažlivým názvom Zwart Gat, teda Čierna diera. Brať sa plánujú tento rok v lete.

V čase, keď sa z osobných dôvodov rozhodla k zásadnej životnej zmene, dokončovala Zychová doktorát z astrofyziky na Masarykovej univerzite v Brne. „Rozhodla som sa presťahovať do Belgicka, bez toho aby som tu mala prácu. Len som tajne dúfala, že by som niečo v odbore mohla zohnať,“ hovorí. V tak špecifickej oblasti akou je astronómia býva podľa nej obvyklejšie, že po štúdiách rozošle uchádzač ponuky na najrôznejšie miesta po Európe a sťahuje sa tam, kde o neho majú záujem. „Možností je málo a človek sa musí biť. Ponuku v Belgicku mi poslala sestra môjho priateľa, ktorá pracovala v ľudských zdrojoch. A jej kolega jej ukázal zdanlivo nezmyselnú ponuku – v Bruseli hľadali špecialistu na kozmické počasie,“ opisuje Zychová.

Šťastím pre teraz tridsaťdvaročnú astrofyzičku bolo, že bruselský inštitút je medzinárodnou inštitúciou, ktorého práca je v značnej miere vedená v angličtine. Prvé kolo prijímacieho pohovoru sa odohrávalo na diaľku cez počítač. So Zychovou vtedy viac ako hodinu diskutovalo šesť jej budúcich kolegov. „Potom som dostala pozvanie na osobný pohovor,“ spomína.

V jej prospech okrem vedeckej práce podľa všetkého hral aj záujem o popularizáciu vedy. „Ukazovali mi, čo by som robila, zaujímalo ich, či viem reagovať.“

V inštitúte má na starosti v kozmických rozmeroch ďaleko bližšie prostredie: od horného konca atmosféry k Slnku. Sleduje totiž, ako kozmické počasie interaguje práve so zemskou atmosférou a ako ovplyvňuje život na Zemi. Je to dôležité, inštitút je súčasťou projektu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a v prípade potreby vydáva varovanie pred slnečnou aktivitou, kedy náhly príval slnečnej energie môže ovplyvniť ionosféru, a teda napríklad signály mieriace k navigačným alebo komunikačným družiciam.

Slnečná aktivita môže mať na svedomí aj výpadky elektrickej siete. „To je práve projekt, kde sa stretáva veda s praktickou aplikáciou do života. My to musíme preložiť bežnému užívateľovi – pilotom alebo rozvodným sieťam. Sme systém včasného varovania pred dianím na Slnku,“ vysvetľuje vedkyňa.

#Zem #vedkyňa #vedecká práca #slnko #ESA #Belgicko #astronómia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk