Existuje univerzálne prospešná diéta?

Existuje univerzálna diéta prospešná pre našu planétu aj pre naše zdravie? Experti z výboru Eat-Lancet navrhujú zdvojnásobiť konzumáciu rastlinnej stravy a znížiť spotrebu červeného mäsa. Nie je to však vhodné pre všetkých.

06.03.2019 18:00
debata
Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
zelenina, ovocie, strava, výživa, zdravie, metabolizmus, cukrovka, cholesterol, chudnutie Ilustračné foto.

Diéta prispôsobená životnému prostrediu existuje, ale bez vhodnej politiky vlád ju nie je možné uplatňovať, píše taliansky denník Corriere della Sera.

Výbor Eat-Lancet združuje expertov na výživu a udržateľný rozvoj pochádzajúcich z univerzít po celom svete a zo zoskupenia, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri OSN. Títo vedci nedávno publikovali v časopise Lancet výsledky výskumu, ktoré zodpovedajú týmto požiadavkám. Univerzálna diéta má zachrániť zdravie aj planétu a v podstate spočíva v zdvojnásobení konzumácie rastlinnej stravy a v znížení spotreby červeného mäsa.

Zlé stravovacie návyky vyvolávajú pre zdravie väčšie riziko ako fajčenie, prenosné pohlavné choroby a alkohol dokopy. Experti odporúčajú v globálnom meradle do roku 2050 zvýšiť spotrebu ovocia, zeleniny, strukovín a orechov a o 50 percent znížiť konzumáciu cukru a červeného mäsa vrátane baranieho.

Experti odporúčajú drasticky znížiť spotrebu červeného mäsa u osôb, ktoré ho jedia veľa, ako sú Američania a Kanaďania, nie však u obyvateľov v chudobných krajinách, ktorí potrebujú viac živočíšnych proteínov, ako sú napríklad deti v Južnej Ázii. Ľudia zo Severnej Ameriky jedia šesťkrát viac červeného mäsa, ako je odporúčané, zatiaľ čo v krajinách Južnej Ázie jedia iba polovicu odporúčaného množstva.

Univerzálnu diétu teda v podstate tvorí stredomorská strava, potvrdzujú experti. Ide o verziu tejto diéty označovanú za striedmu, ktorá bola rozšírená v Grécku v polovici minulého storočia. S malými rozdielmi sa táto diéta praktizuje vo všetkých krajinách Stredomoria. Ide o dennú spotrebu 2 500 kilokalórií, ktorá je tvorená zhruba 230 gramami celozrnných obilnín, 500 gramami ovocia a zeleniny, 250 gramami mliečnych výrobkov, 14 gramami mäsa (hovädzieho, bravčového či baranieho), 29 gramami kurčaťa, 13 gramami vajec, 28 gramami rýb, 75 gramami strukovín, 50 gramami orechov a 31 gramami cukru vrátane skrytého. Ako prísady sú odporúčané rastlinné oleje: extra panenský olivový olej či repkový olej.

Okrem zmeny stravovacích návykov a zníženia plytvania potravinami o 50 percent autori správy stanovujú ciele a limity pre využívanie pôdy, vody a potravinových zdrojov pre udržateľné poľnohospodárstvo.

Zdôrazňujú tiež, že individuálna voľba spotrebiteľov nestačí na to, aby sa zabránilo „katastrofálnym škodám pre planétu“. Vyzývajú vlády, aby podporovali zdravé stravovacie návyky a zaručovali ľuďom prístup k výživnej strave.

Odporúčanie znížiť spotrebu mäsa sa okamžite stretlo s odporom, píše denník The New York Times.

Ešte než bola správa zverejnená, vydala organizácia s názvom Spojenectvo pre živočíšnu výrobu vyhlásenie, v ktorom vychvaľuje prínos mäsa a mliečnych výrobkov a syrov. Uviedla, že zníženie spotreby živočíšnych proteínov môže zhoršiť podvýživu, zvýšiť plytvanie jedlom a odviesť pozornosť od vyšších priorít pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Zároveň Národná asociácia chovateľov dobytka definovala hovädzie ako dôležitú súčasť výživy a chov hovädzieho dobytka ako súčasť udržateľného poľnohospodárstva.

debata chyba
Viac na túto tému: #mäso #dieťa #vedci #výskum #podvýživa #stredomorská strava #rastlinná strava
Flowers