Foto: SHUTTERSTOCK
Diéta prispôsobená životnému prostrediu existuje, ale bez vhodnej politiky vlád ju nie je možné uplatňovať, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Výbor Eat-Lancet združuje expertov na výživu a udržateľný rozvoj pochádzajúcich z univerzít po celom svete a zo zoskupenia, ako je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri OSN. Títo vedci nedávno publikovali v časopise Lancet výsledky výskumu, ktoré zodpovedajú týmto požiadavkám. Univerzálna diéta má zachrániť zdravie aj planétu a v podstate spočíva v zdvojnásobení konzumácie rastlinnej stravy a v znížení spotreby červeného mäsa.
Zlé stravovacie návyky vyvolávajú pre zdravie väčšie riziko ako fajčenie, prenosné pohlavné choroby a alkohol dokopy. Experti odporúčajú v globálnom meradle do roku 2050 zvýšiť spotrebu ovocia, zeleniny, strukovín a orechov a o 50 percent znížiť konzumáciu cukru a červeného mäsa vrátane baranieho.
Experti odporúčajú drasticky znížiť spotrebu červeného mäsa u osôb, ktoré ho jedia veľa, ako sú Američania a Kanaďania, nie však u obyvateľov v chudobných krajinách, ktorí potrebujú viac živočíšnych proteínov, ako sú napríklad deti v Južnej Ázii. Ľudia zo Severnej Ameriky jedia šesťkrát viac červeného mäsa, ako je odporúčané, zatiaľ čo v krajinách Južnej Ázie jedia iba polovicu odporúčaného množstva.
Univerzálnu diétu teda v podstate tvorí stredomorská strava, potvrdzujú experti. Ide o verziu tejto diéty označovanú za striedmu, ktorá bola rozšírená v Grécku v polovici minulého storočia. S malými rozdielmi sa táto diéta praktizuje vo všetkých krajinách Stredomoria. Ide o dennú spotrebu 2 500 kilokalórií, ktorá je tvorená zhruba 230 gramami celozrnných obilnín, 500 gramami ovocia a zeleniny, 250 gramami mliečnych výrobkov, 14 gramami mäsa (hovädzieho, bravčového či baranieho), 29 gramami kurčaťa, 13 gramami vajec, 28 gramami rýb, 75 gramami strukovín, 50 gramami orechov a 31 gramami cukru vrátane skrytého. Ako prísady sú odporúčané rastlinné oleje: extra panenský olivový olej či repkový olej.
Okrem zmeny stravovacích návykov a zníženia plytvania potravinami o 50 percent autori správy stanovujú ciele a limity pre využívanie pôdy, vody a potravinových zdrojov pre udržateľné poľnohospodárstvo.
Zdôrazňujú tiež, že individuálna voľba spotrebiteľov nestačí na to, aby sa zabránilo „katastrofálnym škodám pre planétu“. Vyzývajú vlády, aby podporovali zdravé stravovacie návyky a zaručovali ľuďom prístup k výživnej strave.
Odporúčanie znížiť spotrebu mäsa sa okamžite stretlo s odporom, píše denník The New York Times.
Ešte než bola správa zverejnená, vydala organizácia s názvom Spojenectvo pre živočíšnu výrobu vyhlásenie, v ktorom vychvaľuje prínos mäsa a mliečnych výrobkov a syrov. Uviedla, že zníženie spotreby živočíšnych proteínov môže zhoršiť podvýživu, zvýšiť plytvanie jedlom a odviesť pozornosť od vyšších priorít pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Zároveň Národná asociácia chovateľov dobytka definovala hovädzie ako dôležitú súčasť výživy a chov hovädzieho dobytka ako súčasť udržateľného poľnohospodárstva.