Takmer každý človek má dnes nejaký problém. Mykózu, atopický ekzém, psoriázu, paradentózu, afty, zapáchajúce nohy, prípadne preležaniny alebo vred… Všetko sú to záležitosti také nepríjemné, že sa žalúdok zachveje už len pri čítaní o nich, nie to, keď s nimi musíte žiť.
Na svedomí ich majú drobné organizmy, ktoré sa ukážu v celej kráse iba pod mikroskopom. Hoci sú neveľké, majú silno vyvinutú schopnosť odolávať liečbe, prispôsobovať sa novým látkam a prostrediu, a tak nám celé roky parádne strpčovať život.
Príroda je však múdra a na každý neduh vymyslela aj obranu. Len to niekedy trvá dlho a občas musí zasiahnuť aj vyššia moc, kým ju ľudstvo objaví. Tak to bolo aj v prípade múdrej huby s latinským názvom Pythium oligandrum.
Keď náhoda pomáha
Náhoda si vybrala pracovníčku, ktorá sa trápila nepríjemným zápachom dolných končatín. Nečudo, veď v práci osem hodín denne chodila v gumákoch! Starala sa totiž o rastliny – polievala, hnojila, ničila škodcov… Na posledné spomínané používala biely prášok, v ktorom bola huba Pythium oligandrum.
Jedného dňa nakladala prášok na vozík, aby ho potom zmiešala s vodou a zbavila rastlinky bieleho povlaku, keď sa jej vrecko šmyklo a prášok sa vysypal do gumákov. Ďalej pokračovala v práci, no keď prišla domov, niečo bolo inak. Typický „závan“, ktorý jej vždy po vyzutí udrel do nosa, bol oveľa menej výrazný. „Hm, že by to bol ten prášok? Zajtra vyskúšam,“ zadumala. Teda možno…
Na druhý deň si prášok nasypala do gumákov zámerne. Nohy opäť zapáchali menej. Keď pokus s rovnakým výsledkom urobila aj na manželových nohách, povedala o tom svojmu nadriadenému. A to nie je známe ani jej meno… Čo však známe je, sú mená tých, ktorí prišli záhade s bielym práškom na koreň a svetlo sveta uzrela zázračná „múdra huba“.
Užitočný parazit
Mikroskopická huba Pythium oligandrum sa bežne nachádza v pôde. V rokoch 1930 až 1932 ju americký vedec Charles Drechsler podrobil skúmaniu a označil ju za parazita. Ľudstvo vtedy takmer prepáslo šancu využiť dary prírody na pomoc proti neduhom.
Našťastie to zmenil český vedec Dáša Veselý, ktorý v roku 1965 hubu izoloval z pôdy a pritom si všimol, že neparazituje na rastlinách či živočíchoch, ale iba na iných hubách. Tie sú pre ňu potravou a nič iné ju nezaujíma. A tak sa Pythium začalo využívať v poľnohospodárstve.
Po tom, ako si spomínaná žena s neznámym menom nasypala prášok s hubami do čižiem, sa výskumu huby ujala dvojica Čechov Radim Klimeš a Martin Suchánek. Štyridsať rokov v spolupráci s lekármi a mikrobiológmi skúmali, ako huba funguje a čoho je schopná. Dnes vlastnia niekoľko patentov a aj pomenovanie „múdra huba“ je z ich kuchyne.
„Vyslovovanie latinského názvu je dosť komplikované a okrem toho hrozilo, že by sa pritom často robili chyby. Mali sme poradu, ako názov zjednodušiť. Kolegyňa vtedy vykríkla: Je to predsa múdra huba! Bolo to v roku 2003 a odvtedy Pythium oficiálne voláme múdra huba,“ zaspomínal si člen výskumného tímu Radim Klimeš.
Huby, traste sa!
Jeho tím prišiel na to, že múdra huba rada cudzopasí na svojich sesterniciach a bratrancoch – iných hubách či ich spórach. Je ako malý upír, ktorý z iných húb vyciciava živiny. Robí to takou rýchlosťou, že sa ostatné huby nestíhajú rozmnožovať. A múdra huba? Nuž, keď nemá čo jesť, jej osud je rovnako spečatený… umiera.
Tento proces dokázal výskumný tím z Česka využiť na to, aby vyvinul niekoľko rôznych prípravkov, ktoré zatočia s nežiaducimi hubami na našom tele, kvetoch, zvieratách či stenách. Zjedia ich a hotovo.
Múdra huba vie pomôcť s mykózou na nechtoch, nohách, rukách aj vagíne, s psoriázou aj atopickým ekzémom, poradí si so zápachom nôh, paradentózou, aftami či častými kútikmi. Jej využitie sa rozšírilo aj na podporu regenerácie pokožky a bakteriostatický efekt pri atopických ekzémoch, lupienke a nehojacich sa ranách. Niekoľko rokov sa tento múdry organizmus využíva aj v oblasti veterinárstva na potlačenie zápachu srsti a kože, pri dermatofytózach, kvasinkových infekciách alebo aj pri atopických ekzémoch domácich miláčikov.
Výskum nikdy neskončil
„Testovanie a výskum múdrej huby prebieha neustále. Momentálne sa zameriavame na nehojace sa rany, zápaly ďasien a veterinárstvo,“ hovorí vedec Radim Klimeš zo spoločnosti BARD – Bio Agens Research and Development. „Múdra huba má veľkú perspektívu pomáhať aj v ďalších oblastiach.
Zaujímajú sa o ňu aj v zahraničí. Tento rok budú zverejnené výsledky a štúdie z posledného obdobia, ktoré odhaľujú ďalšie možnosti jej využitia.“
Obrovskou prednosťou tejto huby je aj to, že ide o stopercentnú bio pomoc. „Za štyridsať rokov výskumu sa nikdy nestalo, že by huba ostala parazitovať na človeku, lebo ten pre ňu nepredstavuje prostredie vhodné na prežitie. Keď zneškodní parazita, uvoľní priestor normálnej mikroflóre, čím podporuje hojenie,“ spresňuje mikrobiológ MUDr. Karel Mencl z Krajskej nemocnice v Pardubiciach, ktorý sa podieľal na výskume. „Nemá vedľajšie účinky a doteraz sa neobjavili žiadne alergické reakcie. Prípravky z nej môžu používať aj deti mladšie ako tri roky, tehotné či dojčiace ženy alebo ľudia so zníženou imunitou. Veľmi dobrá správa je, že plesne si voči tomuto predátorovi nedokážu vytvoriť odolnosť, a preto múdra huba účinkuje aj pri opakovanom používaní,“ dopĺňa mikrobiológ.
Nie je to všeliek
„Zázračný všeliek to však určite nie je, pretože napríklad lupienka sa úplne vyliečiť nedá. Múdra huba však odstráni viditeľné prejavy ochorenia a pacient sa celkovo cíti lepšie. Dá sa používať spolu s farmakologickou liečbou, ale aj v čase, keď je táto liečba vysadená alebo prerušená, a rovnako sa dá používať preventívne. Pochopiteľne, ideálne je vždy sa poradiť so svojím lekárom, aj keď múdra huba je bezpečná, stopercentne prírodná, pred ani po využívaní prípravkov z nej nie sú potrebné pečeňové testy a nedá sa ňou predávkovať,“ dodáva mikrobiológ.