Pripisuje sa mužom, ktorí si pocit menejcennosti spôsobený svojím nízkym vzrastom kompenzujú úspechmi v inej oblasti. Ako však potvrdili odborníci, legendárny francúzsky cisár v skutočnosti vôbec nebol nízky, ani sa sám za takého nepovažoval.
V súvislosti s blížiacim sa 250. výročím Napoleonovho narodenia to spomenul nemecký novinár Günter Müchler, ktorému vyšla už štvrtá kniha o známom imperátorovi. V máji 1821, keď slávny vojvodca zomrel na ostrove Svätá Helena, ho premeral jeho francúzsky lekár François Carlo Antommarchi, ktorý uviedol 168,6 centimetra. To je podobná výška, akú si predtým zapísal Napoleonov komorník. Ten hovoril o „piatich stopách, dvoch palcoch a troch čiarkach“, čo je dohromady 168,49 centimetra.
Po Napoleonovej výške neskôr pátrali aj pracovníci múzea v parížskej Invalidovni. Využili na to jeho jazdecký kabát, ktorý mali zakonzervovaný vo svojich zbierkach. Keďže má dĺžku 1,25 metra, skúsení krajčíri vypočítali, že jeho bývalý majiteľ musel byť vyšší ako 165 centimetrov.
To však znamená, že Napoleon dosahoval úplne normálnu výšku, lebo na prelome 18. a 19. storočia boli európski muži v priemere vysokí 167 až 168 centimetrov. Dokonca ešte aj v roku 1835 predstavovala priemerná výška regrútov francúzskej armády len 1,62 metra. Na svojho cisára sa preto rozhodne nedívali zvrchu.
Napoleon obstojí aj pri porovnávaní s inými panovníkmi. Napríklad slávny pruský kráľ a vojvodca Friedrich Veľký bol so svojimi 160 centimetrami určite nižší, a nik ho v tom čase nepokladal za malého, ani sa mu neposmievali. Rovnakú výšku ako Napoleon, asi 168 centimetrov, mal tiež o generáciu mladší rakúsky cisár František Jozef, manžel chýrnej Sisi, ktorá od neho bola o štyri centimetre vyššia. Ani z jeho vzhľadu si však nikto nerobil žarty.
Prečo sa teda chýry o malom vzraste spájajú iba s Napoleonom? Niektorí hľadajú príčinu v tom, že keď sa záznamy jeho komorníka, uvedené v starých mierach, prepočítajú podľa jednotiek platných v USA, cisárova výška vychádza na približne 158 centimetrov (americká „stopa“ je totiž menšia ako boli kedysi európske miery).
Problém však je, že z Napoleonovej výšky sa šľachta na európskych dvoroch smiala už v čase jeho najväčšej slávy. Ako „krpca“ ho v tom čase bežne zobrazovali karikatúry v anglických novinách a vo Viedni ho po francúzsky posmešne prezývali „le petit homme“ (malý muž). Tejto reputácie sa nezbavil ani po smrti. Spisovatelia ho vykresľovali ako drobného muža s veľkým egom bažiaceho po moci, na začiatku 20. storočia sa u psychológov ujal i výraz „napoleonský komplex“.
O šírenie mýtu, že je Napoleon nízky, sa však do značnej miery postarali jeho nepriatelia, ktorí sa nevedeli zmieriť s porážkou. Druhým dôvodom bol jeho vzhľad – silná hlava, široká tvár, krátky krk, zavalité telo a krátke nohy. Opticky pôsobil tak, ako by bol naozaj nižší.
„V porovnaní s dolnou časťou tela je driek príliš masívny, hlava trčí na pleciach, chýba skutočný pomer k celku,“ opísala francúzskeho cisára Nemka, ktorá ho v roku 1808 zažila na kniežacom plese v Erfurte.
Pod dojem nízkeho vzrastu sa u Napoleona podpisovalo i to, ako sa obliekal. Zatiaľ čo vojaci jeho povestnej starej gardy nosili veľké čiapky z medvedej kožušiny a jeho dôstojníci si zdobili hlavy peknými klobúkmi či prilbami, imperátor dával prednosť skromnému odevu.
Obľuboval „petit chapeau“ (malý klobúk) v tvare lichobežníka. Od známeho francúzskeho klobučníka si každý rok objednával štyri kusy po 40 frankoch. Akurát že túto pokrývku hlavy zámerne nosil naopak – vpredu nemal jej úzku časť, ale širokú, vodorovnú s plecami. Spolu s postavou tak aj klobúk prispel k tomu, že Napoleon vyzeral menší než v skutočnosti bol.
Ako však Müchler pripomína, cisár si z toho nerobil ťažkú hlavu. „Jeho záľuba pre "petit chapeau“ dokazuje, že vlastná telesná výška nebola pre Napoleona dôležitá. Inak by on, ktorý vedel oceniť PR hodnotu formálnosti, určite zvolil inú formu klobúka," uzavrel cisárov životopisec.