Ide najmä o lovecké a zberačské tendencie zdedené po predkoch.
Čo to znamená? Podľa štatistických údajov sa muži väčšinou za obeťou naháňajú, presnejšie povedané, lovia ju. Ide o prípady sledovaní obete až domov, stalking a následný útok. Kým muži sa prejavujú ako lovci, sériové vrahyne k prihliadnutiu na minulosť " zbierajú "a zhromažďujú, sú starostlivejšie a útočia viac účelovo.
Tím psychológov vedený Marissou Harrisonovou pracoval celkom s 55 ženskými a 55 mužskými sériovými vrahmi, ktorí svoje činy páchali v období medzi rokmi 1856 a 2009.
„Historicky sú muži lovci a ženy zberačky, zaujímalo ma, či sa toto postavenie nemôže premietnuť aj do spôsobu, ako si vyberajú svoje obete, presnejšie povedané, ako ich zabíjajú. Výsledky v podstate potvrdili hypotézu, keď sa ukázalo, že svoju obeť z uvedených 55 žien sledovali len dve ženy, zatiaľ čo túto metódu zvolili až dve tretiny mužských sériových vrahov. Zvláštnosťou je, že muži sa väčšinou zameriavali na pomerne veľké pole svojej pôsobnosti, čo tiež súvisí s tzv. geografickým rozptylom prirodzeným pre lov,“ hovorí autorka štúdie. V kontraste s mužmi vraždili ženy skôr ľudí, ktorých už poznali, v niektorých prípadoch išlo aj o príbuzných.
Ako ale súvisí ženský štýl vraždenia so zberačstvom? Výskumníci narážajú na ženskú potrebu niečo zbierať a uchovávať, ženy si totiž lepšie uvedomujú svoj profit, v rokoch výskumu často išlo napríklad o ten finančný. Kým sa vražedné " zberačky" zameriavajú hlavne na dôsledok, muž je viac orientovaný na okamžité blaho, a preto tiahne dokonca desaťkrát viac k sexuálnemu útoku, ktorý je často nasledovaný práve vraždou.
Záverečné materiály naozaj potvrdili teóriu, že aj dnes sú niektorí jedinci podvolení svojim ancestrálnym pudom. Muži sú lovci, sústredia sa na stopovanie, majú väčší priestor pôsobnosti a na obeť čakajú. Ženy sa pohybujú v známych kruhoch, sú starostlivejšie a svoje činy motivujú k vlastnému profitu.
Harrisonová napriek tomu uvádza, že nejde o presnú determináciu všetkých jedincov, ale tento poznatok by mal ideálne slúžiť na predvídanie u sériových vrahov. „Polícia by tak podľa približnej psychológie vraha mohla lepšie predpovedať ďalšie kroky a urobiť si predstavu o jeho psychologickom profile,“ dodala Harrisonová.