Ketogénna diéta, ktorá sa takmer sto rokov používala pri liečbe niektorých druhov epilepsie, si pozvoľna vydobyla svoje miesto medzi odtučňovacími kúrami. V poslednom čase zaznamenáva určitý úspech.
Francúzska Národná agentúra pre potravinovú bezpečnosť (ANSES) uvádza, že u dospelého by desať až 20 percent energie malo pochádzať z proteínov, 35 percent z tukov a 40 až 55 percent zo sacharidov. Ketogénna diéta spočíva v tom, že sa drasticky zníži spotreba sacharidov (nie viac ako 50 gramov denne) v prospech zvýšeného prísunu tukov (70 až 90 percent celkového prísunu energie) a 15 až 20 percent proteínov.
Zakázané sú potraviny na báze obilnín (chlieb, cestoviny, ryža), zemiaky, hotové jedlá, sladkosti a mlieko, ktoré je bohaté na mliečny cukor laktózu. Vyhýbať sa treba tiež niektorým druhom ovocia a zeleniny (jeden banán má okolo 30 gramov sacharidov), rovnako ako strukoviny. Naopak je potrebné konzumovať všetky potraviny bohaté na tuky a proteíny, ako sú rastlinné oleje, maslo, vajcia, mäso, tučné ryby, avokádo a orechy. „V praxi je veľmi ťažké túto diétu dodržiavať,“ uvádza profesor Luc Cynober, šéf biochemickej jednotky pri parížskej klinike Cochin.
Keď je sacharidov veľmi málo, ako je to u tejto diéty, začne pečeň vyrábať ketónové telieska z tukov skonzumovaných potravín alebo z tukových zásob organizmu. Hovoríme tomu ketóza: telo sa stáva strojom na spaľovanie tukov. Táto situácia nastáva druhý až štvrtý deň diéty.
Táto drastická diéta vedie nepochybne k zníženiu váhy. Človek môže schudnúť za mesiac aj niekoľko kilogramov. Problémom týchto tvrdých diét však je jojo efekt, následné opätovné nabratie zhodených kilogramov. Ľudia často priberú o viac kilogramov, než zhodili.
„Diéty chudobné na sacharidy umožňujú rýchlejšie schudnúť než diéty chudobné na tuky. Po dlhšom čase sa však podľa podľa štúdií pokles váhy vyrovnáva,“ hovorí profesor François Jornayvaz z diabetologickej jednotky Univerzitných nemocníc v Ženeve.
Pri diéte bohatej na tuky a chudobnej na sacharidy však treba dávať pozor na druh konzumovaných tukov a dávať prednosť tým, ktoré sú rastlinného pôvodu, pred tukmi živočíšnymi, inak hrozí stukovatenie pečene a vysoká hladina cholesterolu.
Treba pripomenúť, že napriek vyzdvihovaným priaznivým účinkom ketogénnej diéty na rakovinu, Alzheimera a podobne bola jej účinnosť vedecky preukázaná len pri epilepsii. „Pri tejto diéte je tiež telo nútené využívať svoje rezervy sacharidov. Vo svaloch je glukóza skladovaná s vodou. Jej využívanie vedie k spotrebe tejto vody, čo prispieva k znižovaniu váhy, ale aj k dehydratácii,“ uvádza profesor Luc Cynober.
Diéta, ktorá zahŕňa výrazné zníženie konzumácie ovocia a zeleniny, môže viesť k nedostatku vitamínov, minerálov a vlákniny. Z dlhodobého hľadiska nie sú jej dôsledky príliš známe. Väčšina vedeckých prác na túto tému sa týka malého počtu sledovaných osôb a neumožňuje porovnanie.
„Človek je naprogramovaný na vyváženú stravu, je všežravec. Je zbytočné hovoriť, že narušiť organizmus vysokým príjmom tukov a vylúčiť zo stravy sacharidy nie je pre zdravie dobré,“ hovorí profesor Cynober.