Mnohí z nich sa totiž nedočkali vhodného darcu a umierali. Tento problém čiastočne vyriešilo umelé srdce. Prvé umelé srdce do tela človeka voperoval pred 50 rokmi, 4. apríla 1969, americký lekár Denton Cooley v Houstone. Pacient Haskell Karp s ním žil 64 hodín a potom dostal transplantát. Neskôr ale podľahol zápalu pľúc.
Denton Cooley (1920–2016) pôvodne vyštudoval zoológiu na Texaskej univerzite v Austine, medicínu vyštudoval na texaskom univerzitnom systéme a na Lekárskej škole Johnsa Hopkinsa v Baltimore.
Na začiatku svojej kariéry sa zaoberal vrodenými srdcovými chybami novorodencov, slúžil ako lekár v armáde a v 50. rokoch začal pôsobiť v niekoľkých ústavoch v Houstone. Vývojom umelého srdca sa začal zaoberať na začiatku 60 rokov.
Prvým pacientom, ktorému Cooley voperoval umelé srdce bol štyridsaťsedemročný tlačiar Haskell Karp z mestečka Skokie v štáte Illinois, ktorý trpel aterosklerózou a prekonal niekoľko infarktov. Cooley Karp vraj oznámil, že šancu na prežitie unikátnej operácie odhaduje na 30 percent, ťažko chorý muž napriek tomu súhlasil. Cooley neskôr spomínal, že tak zničené srdce v živote nevidel a že bol vôbec zázrak, že Karp ešte žil.
Prvé umelé srdce, ktoré malo slúžiť ako dlhodobejšia náhrada, implantovali v decembri 1982 lekári pod vedením Williama DeVriesa v americkom Utahu. Prvý pacient s týmto srdcom, ktoré skonštruoval Robert Jarvik, zomrel po 112 dňoch na mŕtvicu, druhý žil 620 dní.
Prvú transplantáciu srdca v Československu uskutočnil v januári 1984 lekársky tím pražského Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM). Operácia bola zároveň aj prvým takým úspešným zákrokom vo východnej Európe.