Tomuto javu hovoria Leah Sheppardová z Washingtonskej štátnej univerzity a Stefanie Johnsonová z Coloradskej univerzity „efekt femme fatale“: je to tendencia neveriť príťažlivým ženám kvôli sexuálnej hrozbe, ktorú predstavujú.
Zadajte do Googlu kľúčové slová „žena profesionálka“ a pozrite sa na fotografie. Potom sa opýtajte skupiny osôb, do akej miery tieto ženy považujú za príťažlivé. Teraz použite tieto fotografie ako prílohu k článku, v ktorom sa vysvetľujú dôvody, ktoré prinútili šéfa podniku prepúšťať zamestnancov. Výsledok? Ženy vo vedúcom postavení, ktoré sú považované za príťažlivejšie, vychádzajú ako menej čestné než tie, ktoré sú považované za menej príťažlivé.
Ženské pohlavie poráža mužov v otázke dôveryhodnosti jedine vtedy, keď sú ženy považované za nie príliš príťažlivé.
To je len jeden z experimentov, ktoré uskutočnili obe vedkyne, ktoré chceli preskúmať do hĺbky podstatu stereotypov o ženách a o nevýhodnom postavení tých, ktoré sú príťažlivé. Napríklad dentálna hygienička Melissa Nelsonová bola prepustená, pretože bola považovaná za príliš atraktívnu. Prečo sa však ženám príťažlivosť mení v nevýhodu?
Sheppardová a Johnsonová skonštatovali, že byť atraktívnou ženou prináša nevýhodu a že je taká žena považovaná za menej dôveryhodnú, a to keď pekná žena plní úlohy, ktoré sú tradične považované za mužské, ako je vedenie technickej firmy, a aj keď je v postavení, ktoré je považované za viac ženské, ako je post pracovníčky zodpovednej za komunikáciu v zdravotníctve. Rovnaké výsledky boli aj v prípade, keď boli atraktívne ženy nositeľkami dobrých správ. „Efekt femme fatale zrejme nie je obmedzený na atraktívne ženy prinášajúce zlé správy,“ uviedli vedkyne. Naopak, ženy považované za menej atraktívne mali v týchto situáciách výhodu.
V ďalších experimentoch vedkyne navodili emotívne rozpoloženie žien tak, aby zistili, či a akým spôsobom to môže ovplyvniť ich úsudok. Vyzvali účastníčky pokusu, aby sa cítili byť z hľadiska pohlavia isté (napríklad aby boli v takej emotívnej situácii, keď sa cítia dobre a veria partnerovi), alebo „všeobecne isté“, čiže prežívali dobré osobné obdobie. Sheppardová a Johnsonová potom pozorovali, že spôsob, ako sa žena cíti, mení uvažovanie o väčšej či menšej dôveryhodnosti atraktívnych žien. Neistota z hľadiska pohlavia viedla účastníkov konania k tomu, aby považovali pekné ženy za menej dôveryhodné a za také, ktoré si zaslúžia prepustenie zo zamestnania.
„Preukázali sme, že atraktivita je spájaná s menšou dôveryhodnosťou u žien, nie však u mužov,“ uviedli vedkyne. Efekt femme fatale je očividne spojený s vlastným pocitom istoty, dodali.
Táto forma diskriminácie spojenej so vzhľadom môže mať vážne dôsledky pre pekné ženy, ktoré sa tak tešia menšej dôveryhodnosti a horšej povesti, v zamestnaní nie sú ich výsledky uznávané a to môže mať aj vplyv na to, že môžu byť skôr prepustené. Znalosť týchto okolností by mohla byť prvým krokom k tomu, aby bola diskriminácia prekonaná.