Vyplýva to zo štúdie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá porovnávala životné funkcie Scotta Kellyho a jeho dvojčaťa Marka. Výskum sa robil v rámci príprav ľudí na dlhodobé vesmírne cesty, napríklad na Mars, ktorý môže trvať dva až tri roky a s ktorými NASA počíta okolo roku 2033.
Scott Kelly pobudol na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) v období 2015 a 2016, zatiaľ čo Mark, ktorý bol tiež astronautom, zostal na Zemi. Biometrické údaje bratov Kellyovcov dokumentovalo 84 odborníkov z 12 univerzít. Zaujímali sa o zmeny na bunkovej úrovni, fyziologický stav aj poznávacie funkcie. Štúdia, ktorá vyšla v odbornom časopise Science, je označovaná za „najúplnejší prehľad reakcie ľudského organizmu na vesmírny let“.
Andy Feinberg z univerzity Johnsa Hopkinsa, ktorý sa na výskume zúčastnil, povedal, že ako dvojčatá majú bratia Kellyovci „v zásade zhodný genetický kód“, takže všetky zmeny zdokumentované počas Scottovej cesty možno prisúdiť pobytu vo vesmíre.
Stav bratov sa zisťoval pred, počas neho a po lete. Na Zem boli z ISS dopravené prostredníctvom zásobovacích rakiet vzorky Scottovej krvi, moču a stolice. V tom rytme bol sledovaný Mark. Scott Kelly sa po návrate sťažoval na únavu podobnú ako pri chrípke. Do šiestich mesiacov však väčšina problémov ustúpila.
Medzi meranými údajmi bola hrúbka krčnej tepny, ktorej zosilnenie môže byť príznakom kardiovaskulárnej choroby alebo rizika mozgovej mŕtvice. „Naším hlavným objavom je, že Scottova tepna sa počas letu posilnila a zostala v tomto stave počas celej misie,“ povedal Stuart Lee z NASA. U Marka nič podobné vedci nezaznamenali. Scott na ISS stratil sedem percent telesnej hmotnosti, zatiaľ čo Markova sa za rovnaké obdobie zvýšila o štyri percentá.
Kognitívne testy boli urobené pred, počas a po Scottovom pobyte a u Scotta bolo zaznamenané zníženie poznávacích schopností. Ďalej tiež zmena črevných mikróbov, poškodenie DNA a predĺženie telomerov, teda koncových častí chromozómov. Po návrate na Zem vedci u Scotta konštatovali zrýchlené skracovanie a úbytok telomerov, čo môže byť úkazom negatívneho dôsledku vesmírneho pobytu na zdravie buniek. Telomery sa u ľudí skracujú s vekom a sú známkou starnutia.
Vedcov zaujímali aj zmeny na úrovni génov – väčšina, ale nie všetky, sa po Scottovom návrate vrátila do normálneho stavu. Tie, ktoré sa na normálnu úroveň nedostali, sa viažu k imunitnému systému. Odborníci sa domnievajú, že príčinou môže byť napríklad vesmírne žiarenie a pobyt v beztiažovom stave. ISS obieha na dráhe, ktorá sa nachádza po radiačnými pásmi, ktoré sú v okolí Zeme. Steven Platts z NASA vysvetlil, že na ISS ide teda o vystavenie oveľa menšej dávke radiácie, ako to bude pri lete na Mars.
Zistilo sa tiež, že Scottov imunitný systém reagoval vo vesmíre správne a pri aplikácii vakcíny proti chrípke jeho telo pracovalo rovnako, ako by to bolo na Zemi. NASA považuje imunitný systém astronautov za zásadný ukazovateľ pre výber ľudí na dlhodobé vesmírne pobyty.
Odborníci majú v pláne urobiť ďalší ročný výskum, ktorý bude vychádzať z toho vykonaného na Kellyovcoch. „Posaďte ma do kabíny, som pripravený,“ zažartoval päťdesiatročný Scott Kelly.