Ak totiž dochádza k neustálemu narúšaniu našich vnútorných hodín, môže sa to časom negatívne podpísať na našom zdraví.
Práca na zmeny je v mnohých výrobných oblastiach ešte stále nevyhnutnosťou. Slovensku patrí najmä vďaka rozvoju automobilového priemyslu jedno z popredných miest v práci na zmeny v rámci EÚ. Skĺbiť nastavenie takejto práce s minimálnou mierou vplyvu na biorytmus zamestnanca je pre zamestnávateľov veľmi náročnou úlohou. Nevhodné, resp. zastaralé rozvrhnutie zmien, teda nerešpektovanie rytmov ľudského tela, dokáže s našimi biologickými hodinami dôkladne zamávať. Narušený biorytmus je potom často príčinou problémov so spaním, resp. s kvalitou spánku, ale ohroziť môže aj iné sféry nášho zdravia. Navyše môže dôjsť aj k narušeniu nášho súkromného a spoločenského života.
Biorytmus ľudského tela je nastavený tak, že počas dňa sme aktívnejší a v noci sa nám chce spať. Najväčšou záťažou na organizmus človeka je preto práca na nočné zmeny. Práca v noci totiž predstavuje nesúlad s prirodzenými ľudskými rytmami spánku, stravovania a sociálnymi aktivitami človeka. Ďalším faktorom, ktorý vplýva na biorytmus môže mať aj chaotické striedanie pracovných zmien. Ak dôjde teda k narušeniu prirodzených vnútorných biologických hodín, ľudské telo prechádza podobným stavom ako v prípade tzv. jet lagu (resp. pásmovej choroby). Na základe výsledkov štúdií1, ak človek bdie 17 hodín vkuse po sebe, organizmus sa správa rovnako, ako keby mal 0,5 promile alkoholu v krvi (čo zodpovedá konzumácii približne 2 pív).
Práca na zmeny môže rozhodiť naše vnútorné hodiny a tým ovplyvniť aj náš výkon a jeho kvalitu. Napríklad vo večerných hodinách telo človeka uvoľňuje primárne melatonín, čo je hormón, ktorý vyvoláva pocit spánku a vytvára priestor na to, aby si človek oddýchol. Na druhej strane kortizol zas podporuje telesnú aktivitu počas dňa. Dostupné štúdie poukazujú aj na to, že rozhodený biorytmus môže spôsobiť problémy spojené s nevoľnosťou, nechutenstvom, zápchou či bolesťou hlavy. Ľudia, ktorí majú narušený biorytmus tiež častejšie trpia stavmi úzkosti a depresie. Z dlhodobého hľadiska môže byť práca na zmeny spolu s nesprávne naplánovanými zmenami aj dôvodom porúch trávenia, obezity, vysokého krvného tlaku a tiež zvýšeného cholesterolu. Popri všetkých spomínaných zdravotných problémoch je veľmi dôležitým faktorom aj samotný životný štýl a to najmä stravovanie, konzumácia alkoholu, fajčenie či pohybové aktivity alebo šport.
Plánovaniu pracovnej doby a práce na zmeny s ohľadom na zdravie a výkon zamestnancov a takisto skĺbeniu zmenovej prevádzky s ľudským biorytmom, ako aj osobným životom zamestnancov, sa venuje poradenská spoločnosť Déhora. „Ak dáte zamestnancom voľnosť a zároveň si budú môcť prácu naplánovať tak, že bude vyhovovať ich biorytmu, zvýšite tým kvalitu ich života. Ideálne nastavenie vzhľadom na namáhavosť práce je, keď sa počet zmien v rade za sebou pohybuje v rozsahu na 2 až 4 zmeny. Najprirodzenejším pre ľudské telo je striedanie zmien – rannej, popoludňajšej a nočnej,“ vysvetľuje Roman Urban, konzultant v českej pobočke Déhora.
Správne striedanie zmien pomáha predchádzať hromadeniu nedostatku spánku počas nočných a ranných zmien. Naopak päť alebo viac rovnakých zmien v rade vedie k vysokému pracovnému vyťaženiu, únave a zvyšuje riziko zdravotných problémov. Dĺžka zmien by nemala prekročiť 9 hodín a podceňovať by sme nemali ani radenie zmien za sebou. Riziko poranenia2 je v priemere o 6 % vyššie pri druhej nočnej smene, o 17 % pri tretej nočnej smene a pri štvrtej je to už o 36 %. U troch po sebe idúcich denných zmenách sa riziko úrazu síce tiež zvyšuje, ale podstatne menej.
„Nastavenie zmien by malo sledovať určité pravidlá. V prvom rade by malo čo najviac zohľadniť účinky pracovnej doby na zdravie, výkonnosť a bezpečnosť ľudí a súčasne zohľadniť aj ich priania. Len tak sa dá minimalizovať negatívny vplyv na ich biorytmus,“ vysvetľuje Roman Urban.
Ideálne je preto samoplánovanie zmien. S využitím špeciálnej softvérovej aplikácie si môžu zamestnanci na základe vopred stanovených pravidiel vytvoriť svoj vlastný rozvrh práce a tráviť tak viac času so svojou rodinou, alebo sa venovať koníčkom. To navyše prináša výhody aj samotným firmám, ktoré na súčasnom trhu práce hľadajú nástroje, ako si udržať, alebo získať zamestnanca a zmierniť ich fluktuáciu.