Učíme sa, že klamstvo je zlé, ale nie je to vždy pravda

30.04.2019 06:00
Nevera či klamstvo - tolerujú sa viac ako pred...
Podľa prieskumov klameme všetci. Autor:

Mnoho vedcov verí, že ľudia začali klamať jeden druhému prakticky ihneď, ako vynašli jazyk.

„Klamstvo je veľmi ľahké v porovnaní s ostatnými spôsobmi získavania moci,“ povedala Sissela Boková, odborníčka na etiku pôsobiaca na Harvardovej univerzite. „Je oveľa jednoduchšie klamať, aby ste získali niečie peniaze alebo bohatstvo, než niekoho udrieť po hlave alebo vykradnúť banku,“ citoval ju spravodajský server BBC News.

Naprieč celou ľudskou históriou slúžilo klamstvo ako „evolučná nevyhnutnosť, ktorá nás chráni, aby sme neprišli k ujme“, uvádza Michael Lewis, profesor pediatrie a psychiatrie Rutgersovej univerzity. To zahŕňa ochranu pred stíhaním, čo je účel, na ktorý aj v súčasnosti slúži klamstvo mnohým ľuďom po celom svete.

Keby sme mohli z ničoho nič odhaliť všetky lži, potom životy v krajinách, kde sú nevera, homosexualita, alebo napríklad niektoré druhy viery nelegálne, by sa ocitli v ohrození. Klamanie nám ale prospieva aj v situáciách, kedy je v stávke menej ako vlastný život – napríklad v práci. Keby sme svojmu šéfovi povedali, čo si o ňom naozaj myslíme, alebo prečo sme v skutočnosti nesplnili termín, mohli by sme byť prepustení alebo preradení na nižšiu pozíciu. Klameme aj preto, aby sme vyzerali lepšie a udržali dojem vlastnej profesionality.

„Nedávno som sa oneskoril na schôdzku a povedal som, že metro išlo pomaly,“ hovorí Kang Lee, profesor aplikovanej psychológie a ľudského rozvoja na Torontskej univerzite. „V skutočnosti sa metro neoneskorilo. Prišiel som neskoro z vlastnej viny, ale mal som pocit, že by pre mňa profesionálne nebolo dobré, ak by to moji kolegovia zistili.“

Vo svete bez lží by tiež bolo oveľa viac zranených citov. Väčšine z nás by svet bez klamstiev zasadil okamžitú ranu do obrazu seba samého a svojho sebahodnotenia, povedal Dan Ariely, profesor psychológie a behaviorálnej ekonomiky Dukeovej univerzity.

„Život výhradne s pravdou by prinášal úprimnejšiu, brutálnejšiu spätnú väzbu o našej práci, o spôsobe, akým sa obliekame, o spôsobe, akým bozkávame – o všetkých podobných veciach,“ dodal. „Človek by si uvedomil, že mu ľudia venujú oveľa menej pozornosti, a že nie je tak dôležitý a vysoko kvalifikovaný, ako si myslia, že je.“ Na druhej strane by nám úplne úprimná spätná väzba dala šancu na vlastný rozvoj, zlepšenie a ďalšie učenie. Ale či by to za to stálo, tým si Ariely nie je istý.

Rany zasadzované nášmu sebavedomiu by začali prakticky okamžite, ako by sme sa naučili hovoriť, čo by nepredvídateľným spôsobom poznačilo rozvoj dieťaťa. „Predstavte si, ako za vami príde dieťa a povie: ‚Mami, otic, aha, čo som nakreslil!‘ A vy odpoviete: ‚Je to príšerné‘,“ uviedol Lee.

„Negatívny vplyv by bol okamžitý.“ A stratila by sa aj časť nevinnosti detstva, vrátane čarovnej viery v Ježiška alebo čerta s Mikulášom. Namiesto toho, aby boli deti vzhľadom ku zvyku klásť príliš veľa zvedavých otázok vystavené už v ranej fáze života drsnej životnej realite, čo by nemuselo byť nutne dobré.

„Existuje veľa vecí, ktoré by deti nepochopili, ak by sa o nich dozvedeli,“ povedal Paul Ekman, profesor psychológie Kalifornskej univerzity v San Franciscu. „Všetko utajovanie skutočnosti pred deťmi zo strany rodičov nie je zo zlej vôle.“

Aj deti učia sociálnej hodnote klamstva už od veľmi mladého veku. „Mamička napríklad povie dieťaťu: ,Počuj, babička ti dá darček na Chanuku. Musíš jej povedať, že sa ti páči, inak ju to bude mrzieť',“ uviedol Lewis.

Do veku troch alebo štyroch rokov už podľa štúdií mnoho detí zvláda umenie zdvorilých klamstiev. Počas experimentov tiež Lewis zistil, že čím inteligentnejšie a citovo vyzretejšie dieťa je, tým pravdepodobnejšie je, že zaklame, keď sa pozrie na hračku, na ktorú malo zakázané sa pozrieť.

#práca #vedci #klamstvo #história #klamať #sociálne väzby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku