Vyvracia tak doteraz panujúci domnienku, že jeden alebo dve poháre alkoholu za deň sú naopak zdraviu prospešné.
Rozsiahlu genetickú štúdiu vykonávali americkí a čínski vedci z Oxfordskej a Pekinskej univerzity a Čínskej lekárskej akadémie na 500 000 Číňanoch počas desiatich rokov. U Ázijcov sa často vyskytuje genetická mutácia, ktorá spôsobuje neznášanlivosť alkoholu. Zistenie vedcov, na základe ktorého ľuďom odporúčajú obmedziť konzumáciu alkoholu, sa ale vraj dajú previesť na celú ľudskú populáciu.
„Tvrdenie, že alkohol má akúsi magickú ochrannú moc… nemá žiadny vedecký základ,“ povedal agentúre Reuters Richard Peto z Oxfordskej univerzity. Peto bol jedným z vedúcich štúdie.
O ľuďoch, ktorí si doprajú jeden alebo dva poháre denne, sa dlho malo za to, že im hrozí nižšie riziko mozgovej mŕtvice a problémov so srdcom než abstinentom. Vedci si však neboli istí, či je to prospešnosťou alkoholu, alebo či ľudia, ktorí ho nekonzumovali, nemali iné zdravotné problémy.
Ekvivalentom pohára vína sa na účely štúdie rozumela plechovka piva. Štúdia preukázala, že konzumácia alkoholu zvyšuje riziko mozgovej mŕtvice zhruba o tretinu, keď si jedinec dáva štyri takéto nápoje denne, a o desať až 15 percent, ak sú to jedna až dve poháre. Ak by teda stočlenná skupina abstinentov začala piť jeden až dva alkoholické nápoje denne, narástol by v nej počet prípadov mozgovej mŕtvice o dve, napísal spravodajský server BBC.
Podľa profesora Davida Spiegelhaltera z univerzity v Cambridge tak pol vypitej fľaše vína denne zvyšuje riziko mŕtvice o 38 percent. „To je opačný efekt, než aký má užívanie statínu,“ povedal Spiegelhalter. Statíny sú liečivá predpisované na zníženie hladiny cholesterolu v krvi.
Štúdia nepreukázala, že by ľahké či umiernené pitie riziko mŕtvice znižovalo. Pokiaľ ide o srdcový infarkt, účinky neboli jednoznačné a v najbližších rokoch bude potrebné zhromaždiť viac údajov, dodáva BBC.
Slabinou štúdie je podľa doktora Stephena Burgessa z Cambridgeskej univerzity fakt, že sa obmedzila na čínsku populáciu a zamerala sa prevažne na pitie piva, nie vína.
Najvyššiu spotrebu alkoholu na hlavu vo svete majú Európania, aj keď sa od roku 2010 asi o desať percent znížila, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Súčasný trend podľa agentúry Reuters ukazuje, že v nasledujúcich desiatich rokoch globálne spotreba na hlavu stúpne.