Rozšírený názor na rozdelenie práce v domácnosti spočíva v tom, že nie je rozdelená rovnomerne a že ženy vždy v domácnosti robia viac a majú problémy s tým, aby spojili súkromný život so zamestnaním.
Ženy často musia myslieť na všetko: na povinnosti detí i návštevy celej rodiny u lekára. Ide o neustále riadenie, organizáciu a plánovanie s cieľom uspokojiť potreby každého člena domácnosti a dobrý chod domácnosti, hovorí Nicole Braisová z Lavalskej univerzity v Québecu.
Výtvarníčka Emma na internete opisuje návštevu priateľov u nej doma. Keď matka pobehuje medzi prípravou večere a starostlivosťou o deti, otec sa pohodlne uvelebí na pohovke a dá si pohárik. Mnohé ženy sa v tom spoznávajú.
Dvadsaťdeväťročný Jean-Baptiste si myslí, že tolerancia mužov voči špine a neporiadku je väčšia ako u žien. Je potom ľahké povedať: „Je to jej problém, keď si myslí, že dom je špinavý.“ Tento postoj má pravdepodobne svoje korene vo výchove voči chlapcom. Naopak, dievčatá sú veľmi skoro pod tlakom: musia byť poriadne a nesmie sa im dať niečo vytknúť.
V dospelom veku ide o akúsi formu detinskosti, ktorú muži niekedy ťažko prežívajú. „Aby som to povedal na rovinu, niekedy máme dojem, že naša žena nahradila našu matku,“ hovorí Jean-Baptiste.
A čo keď nás otázka preťaženia ťaží od raného veku? Rozhodne sa prejavuje na tendencii reprodukovať, bez toho aby sme si toho boli vedomí, tradičné rozdelenie domácich prác. „Pamätám si na svojho otca, ako ležal na pohovke a hovoril matke: Zdá sa, že sa niečo páli. Ani nepomyslel na to, aby sa zdvihol,“ hovorí dvadsaťpäťročný Edouard. „Niekedy matku ľutujem. Malo to však zrejme vplyv na môj postoj v živote s mojou partnerkou Johannou. Je veľa vecí, ktoré si v domácnosti beriem na starosť, na ktoré myslím. Keď sme sa presťahovali, vyrobil som nábytok a opravil, čo bolo treba,“ dodáva.
Rozdelenie úloh medzi mužom kutilom a ženou preťaženou starosťami o domácnosť robí zo súčasných párov dedičov dlhej tradície, ale tiež svedčí o istej forme pragmatizmu. „Doma sa starám o účty, poistenie a ďalšie administratívne záležitosti,“ zdôrazňuje Jean-Baptiste. „Vyzerá to veľmi rodovo, keď sa muž stará o peniaze, ale realita je prostá: moja žena to nenávidí. V istom zmysle si tiež myslím, že som trochu preťažený, keď sa starám o to, čo ma nezaujíma,“ dodáva.
Otázka preťaženia nás teda privádza späť k našim záľubám a k spôsobu, ako hodnotíme to, čo na nás spočíva ako úloha. „Treba priznať, že majstrovanie je viac hodnotená činnosť: robíte čosi vlastnými rukami, dokonca je to možné považovať za kreatívne. Umývanie riadu ponúka menej slobody a uspokojenia ako opravovanie nábytku,“ zdôrazňuje Jean-Baptiste. Na každom je teda, aby sa naučil občas zbaviť svojej záťaže a vzal si na starosť záťaž toho druhého, aby tak našiel uspokojivú rovnováhu pre oboch partnerov, ale predovšetkým pre seba.