Schopnosť žiť v tak extrémnych podmienkach sa skôr pripisovala len druhu Homo sapiens, uviedla stanica BBC. Denisovania tak zrejme odovzdali moderným ľuďom gén, ktorý pomáha zvládať život vo vysokých nadmorských výškach.
Donedávna boli známe pozostatky denisovanov iba z Denisovej jaskyne (podľa ktorej dostali meno) v pohorí Altaj na Sibíri. Teraz sa ale ukázalo, že zástupcom denisovanov patria aj fosílie kosti čeľuste so zubami, ktorá bola podľa agentúry AP nájdená už pred takmer 40 rokmi v jaskyni na Tibetskej náhornej plošine v čínskej provincii Kan-su.
V roku 1980 ju našiel budhistický mních, cez ktorého sa kostrový pozostatok dostal do univerzity v čínskom meste Lan-čou. Jeho štúdia začala až v roku 2010, rádiouhlíkovou metódou experti vek objavenej dolnej čeľuste stanovili na 160 tisíc rokov.
Denisovania, na ktorých to očividne vrhá nové svetlo, boli z evolučného hľadiska predovšetkým „sesternice a bratranci“ neandertálcov, zároveň však aj blízki príbuzní dnešných ľudí.
Neandertálci aj denisovania vymreli zrejme pred 30 tisíc rokmi, ale zanechali svoje stopy v genetickej výbave moderných ľudí. Asi tri percentá genómu dnešných ľudí z Papuy-Novej Guiney pochádzajú od denisovanov.
Spoluautor aktuálneho výskumu Jean-Jacques Hublin z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka v Lipsku vyhlásil, že dôkazy o existencii dávnych predchodcov moderných ľudí v takej nadmorskej výške sú prekvapivé.
„Keď sa pozrieme na dávnych predchodcov ľudí, teda neandertálcov, denisovanov či rané formy druhu Homo sapiens, je jasné, že ich schopnosti prežiť v extrémnom prostredí boli obmedzené,“ poznamenal Hublin.
V Európe je podľa neho mnoho lokalít, ktoré obývali neandertálci. „Najvyššia ale leží v 2 000 metroch nad morom. Tých vysoko položených navyše nie je veľa a jedná sa evidentne o miesta, kam neandertálci odchádzali v lete, pravdepodobne na lov,“ dodal.
Objav môže ozrejmiť, ako je možné, že jedinci skúmaní v Denisovej jaskyni disponovali génom, ktorý chráni pred hypoxiou – nedostatočným množstvom kyslíka – vo veľkých nadmorských výškach. To vedcov skôr zarážalo, keďže spomínaná sibírska jaskyňa leží len v 700 metroch nad morskou hladinou.
Šerpovia, Tibeťania a ďalšie susedné súčasné populácie majú rovnaký génový variant, už zrejme získali, keď sa pred mnohými tisíckami rokov začali krížiť zástupcovia denisovanov a Homo sapiens.