„Odhaduje sa, že depresia postihuje tri až štyri percentá detí,“ cituje taliansky denník Corriere della Sera Claudia Mencacciho, riaditeľa oddelenia neurovied pri nemocnici Fatebenefratelli-Sacco v Miláne a prezidenta Talianskej spoločnosti pre neuropsychofarmakológiu.
„Niektoré deti trpia depresiami od prvých mesiacov života. Súvisí to so vzťahom medzi dieťaťom a matkou. Ak je dieťa v matkinom lone vystavené ťažkému stresu alebo násiliu, môže to mať vplyv na vývoj plodu. Prvé skúsenosti dieťaťa môžu mať výrazný vplyv na jeho psychické zdravie a môžu predurčovať väčšiu náchylnosť k depresiám v detstve aj v dospelosti,“ uvádza Mencacci.
U detí sa depresie prejavujú zvyčajne inak ako u dospelých. Deti sú nepokojné, ustrašené či rozmarné. Prejavy depresie sa tiež menia s vekom.
Depresia sa môže prejavovať spoločne s patológiami nervového vývoja, ako je porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), ktorá sa výraznejšie prejaví, keď dieťa začne chodiť do školy. Detská depresia vedie k tomu, že je pre dieťa ťažké sústrediť sa na výklad učiteľky a písať úlohy. Ak vaše dieťa bolo vždy vzorným študentom, ale náhle začína nosiť horšie známky, môže to byť alarmujúce znamenie. Príčiny horšieho prospechu však môžu byť rôzne a nemusia byť spojené s depresiou.
Signálom spojeným s mnohými psychickými poruchami môže byť nespavosť. Ak deti začínajú zle spať, často sa budia alebo nemôžu zaspať, cítia sa cez deň vyčerpané. Niektoré deti potom radšej zostávajú popoludní doma a spia, než aby sa venovali iným činnostiam.
Nikto ma nemá rád, za nič nestojím – to sú vety takzvaného falošného pesimizmu, ktoré môžeme od detí počuť. Ak sa to príliš často opakuje, nepodceňujte to. Rovnako tak keď sa s dieťaťom prestávajú stýkať jeho rovesníci a jemu na tom nezáleží. Depresívne osoby majú tendenciu sa od ostatných izolovať. Zvlášť dobre to chápu adolescenti, ktorí nepozývajú priateľov vykazujúcich príznaky depresie a túžbu po izolácii. Kto má depresie, nehľadá zábavu.
Kým u dospelých je alarmujúcim signálom trvalý smútok, deti môžu prejavovať úzkosť či nervozitu a popudlivosť. Ak je dieťa nadmerne nervózne, agresívne alebo úzkostné, môže to byť alarmujúcim prejavom depresie.
Existuje rozdiel medzi zármutkom a depresiou. Niektoré deti sú chronicky nešťastné, z lekárskeho hľadiska ale o depresiu nejde. Aby sme to rozlíšili, stačí dieťaťu pripomenúť šťastné udalosti. Kto je nešťastný, ten sa pri spomienke na radostné okamihy rozžiari. Depresívne dieťa však nepocíti žiadnu radosť a často si nedokáže ani predstaviť šťastnú budúcnosť. Varovným príznakom je aj častý plač bez príčiny.
Depresia a úzkosť sa prejavujú taktiež somatickými problémami. Depresívne dieťa si môže často sťažovať na bolesti hlavy alebo žalúdka. Ak vynecháva školu a sťažuje sa na rôzne bolesti, môže to byť signál, ktorý nemožno podceňovať.
Depresie sú choroby s výraznou zložkou životného prostredia, ale významnú úlohu tu zohráva aj dedičnosť. „Riziko depresie je sedemkrát vyššia u toho dieťaťa, ktorého jeden rodič má duševné problémy. Ak sú chorí obaja rodičia, to riziko sa ešte zdvojnásobí. Dedičnosť sa výrazne prejavuje predovšetkým rizikom vývoja bipolárnej poruchy. V porovnaní s ostatnou populáciou je riziko vzniku bipolárnej poruchy päťdesiatkrát vyššie u toho, kto má oboch rodičov s touto chorobou,“ hovorí Mencacci.