Problém mikroplastov a hromadenia plastového odpadu neobchádza ani Slovensko. „Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorazových výrokov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia (EÚ),“ mieni riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.
Vedci upozorňujú, že ide o celosvetový problém. Zaznamenali veľké regionálne rozdiely napríklad vo vode, ktorú konzumuje priemerný obyvateľ USA, je dvojnásobné množstvo plastov než vo vode, ktorú konzumuje Európan. Pokiaľ ide o jedlo, zdrojom je najmä pivo, soľ a morské mäkkýše.
Riaditeľ WWF International Marco Lambertini tvrdí, že plastový odpad nezabíja len život v moriach, ale zvyšky plastov sú v každom ľudskom organizme. „Nemáme šancu uniknúť. Mikroplasty sú súčasťou nášho jedálnička. Čelíme plastovej kríze a svet potrebuje spojiť sily pri jej riešení,“ povedal s tým, že by preto mali okamžite konať nielen vlády, ale aj firmy a samotní konzumenti.
WWF poukázal aj na to, že vo voľnej prírode pribudne každý rok asi 100 miliónov ton plastového odpadu. V roku 2016 bolo vyrobených na svete 396 miliónov ton nových plastov, čo predstavuje 53 kilogramov na každého obyvateľa. Kampaňou „Koniec plastom v prírode/No Plastic in Nature“ vyzýva fond svetových lídrov práve k tomu, aby prijali globálnu dohodu o znižovaní plastového odpadu. Do petície sa môžu zapojiť aj bežní občania.