Vstávať o štvrtej ráno je kľúč k úspechu - alebo k prechladnutiu?

24.06.2019 12:24
18-spolocnost 3x kopie
Trend skorého vstávania, propagovaný podnikateľmi a umelcami je značne problematický. A aj keď existujú ľudia, ktorým zrejme stačí menej spánku ako iným, nemôžeme oklamať naše biologické hodiny. Autor:

Tim Cook, generálny riaditeľ firmy Apple, vstáva každý deň pred štvrtou. Prezident Donald Trump napísal vo svojej knihe z roku 2004, že potrebuje len štyri hodiny spánku.

David Cush, bývalý riaditeľ Virgin America, vyhlásil, že sa budí o 4:15. Herečka Jennifer Anistonová vstáva okolo pol piatej, aby meditovala – rovnako ako matka klanu Kardashianovcov Kris Jennerová. A bývalá americká prvá dáma Michelle Obamová v rovnakom čase mieri do posilňovne, napísal spravodajský server The New York Times.

Americký komik Steve Harvey pred časom vyhlásil: „Bohatí ľudia nespia osem hodín denne.“ Je vari kľúčom k úspechu to, že tí, ktorí dosiahli na vrchol svojho odboru, týrajú svoje telá nedostatkom spánku, aby zvýšili produktivitu? Alebo kapitalizmus uprednostňuje skoré vstávanie?

Američania priemerne spia menej ako sedem hodín denne, čo znamená, že mnohí z nich majú menej spánku, než odporúča Americká akadémia spánkovej medicíny (AASM). Tento trend pritom siaha podstatne ďalej, než k spomenutým osobnostiam, povedal Douglas B. Kirsch, neurológ a predseda AASM. „Thomas Edison hovorieval rovnakú vec: ,Štyri hodiny spánku sú pre mňa dosť dobré.' Vynechával však to, že si cez deň dáva rád a často ,šlofíka',“ dodal Kirsch.

Podľa jeho slov je tento trend skorého vstávania propagovaný podnikateľmi a umelcami značne problematický. A aj keď existujú ľudia, ktorým zrejme stačí menej spánku ako iným, nemôžeme oklamať naše biologické hodiny.

V štúdii z roku 2003 zistili vedci z Pensylvánskej univerzity a Harvardovej lekárskej fakulty, že reakčné časy a výkony pri kognitívnych úlohách sú výrazne nižšie u ľudí, ktorí mohli spať len štyri hodiny, než u tých, čo spali šesť hodín.

V roku 1999 vedci z Chicagskej univerzity sledovali skupinu ľudí, ktorí šesť nocí po sebe spali v noci len štyri hodiny – čo je bežný počet pre tých, ktorí sú zvyknutí vstávať veľmi skoro. Pri tejto skupine sa veľmi rýchlo vyvinula vyššia hladina stresového hormónu kortizolu, vyšší krvný tlak, a ich telá produkovali o polovicu menej obvyklého množstva protilátok po podanom očkovaní proti chrípke.

Doktor Charles A. Czeisler, profesor spánkovej medicíny na Harvardovej lekárskej fakulte, nazýva skoré vstávanie „zabijakom výkonu“, pretože pravidelné štyri hodiny spánku sa podľa neho rovnajú duševnému stavu po tom, ako človek 24 hodín bdie.

Podľa Roberta Stickgolda, ktorý je tiež profesorom na Harvarde a navyše riaditeľom Strediska pre spánok a poznávanie, už premeškanie jedného nočného spánku narúša pamäť. A čo je horšie – ovplyvňuje aj naše správanie. Podľa nedávnej štúdie sa skupina 65 zdravých ľudí vo veku 18 až 30 rokov po prebdenej noci pri rozhodovaní viac sústreďovala na negatívne než na pozitívne informácie.

Ale budete mať tieto problémy, ak spíte osem hodín a budíte sa o štvrtej ráno? Možno. Bez ohľadu na to, ako dlho spíte, potom ak nie ste naprogramovaní na vstávanie za spevu kohúta – a to podľa spánkových špecialistov väčšina ľudí nie je – rozhodenie prirodzeného rytmu bude mať stále škodlivé následky.

A ak si myslíte, že prísť o pár minút spánku – napríklad vstať o pol hodiny skôr – nie je dôležité, potom by ste mali zmeniť názor. V marci vedci z Univerzity Južnej Floridy a Pensylvánskej štátnej univerzity oznámili, že prísť už o 16 minút spánku za noc môže mať vážny negatívny dosah na výkon v zamestnaní. Keď spomaľujeme alebo zrýchľujeme biologické hodiny, má to rovnaké následky ako nedostatok spánku.

„Dôvodom je, že náš denný rytmus mozgu hovorí, kedy má produkovať spánkový hormón melatonín. Takže keď sa snažíme prebudiť v čase, keď mozog stále produkuje melatonín, môžeme cítiť nadmernú dennú ospalosť, nedostatok energie, skľúčenosť a zhoršené kognitívne schopnosti,“ povedala Lisa Medaliová, odborníčka na behaviorálnu spánkovú medicínu strediska pre poruchy spánku Chicagskej univerzity.

Dopriať telu toľko spánku, koľko potrebuje, má nezanedbateľné zdravotné výhody. Vedci Chicagskej univerzity v roku 2008 našli spojenie medzi nedostatkom spánku a zvýšeným rizikom obezity a cukrovky. A spánok tiež posilňuje imunitu. Podľa štúdie z roku 2015 je kratší čas spánku spojený so zvýšeným rizikom prechladnutia a nádchy.

#výskum #vedci #úspech #spánok #dĺžka spánku
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk