Vedci z univerzít v Tübingene a Atén to napísali v štúdii zverejnenej v novom čísle odborného časopisu Nature. Analyzovali fragment lebky moderného človeka nájdený v jaskyni Apidima v južnom Grécku.
Tento nález pochádza z konca 70. rokov. Odborníci rekonštruovali poškodené časti lebky a určili, že je stará 210 000 rokov. Podľa jej zaoblenej zadnej časti prisúdili túto časť tela druhu Homo sapiens v jeho ranom štádiu. Ide teda o najstarší pozostatok moderného človeka nájdený mimo územia Afriky. Doterajšie európske nálezy Homo sapiens sú o 150 000 rokov mladšie. Doteraz sa uvádzalo, že sa Homo sapiens začal šíriť Stredomorím pred 45 000 rokmi.
Vedecký svet sa zhoduje, že moderný človek sa vyvinul v Afrike a odtiaľ potom prešiel do zvyšku sveta. Podľa čerstvej štúdie však začal z Afriky odchádzať oveľa skôr, než sa myslelo, a tiež do väčších vzdialeností, vraví paleoantropologička Katerina Harvatiová, ktorá výskum viedla. Z toho istého náleziska v Grécku pochádza ešte jedna lebka, ktorý bola identifikovaná ako pozostatok človeka neandertálskeho. Podľa výskumu je stará 170 000 rokov.
Faysal Bibi z berlínskeho Múzea histórie prírody štúdiu označuje za príspevok k poznatkom o modernom človeku. Vyjadril ale podľa agentúry DPA výhrady k tomu, že interpretácia nálezu z Grécka je založená len na lebky. Kontroverzná je aj použitá rádiometrická dátumová metóda, ktorá podľa neho v minulosti poskytla mylné výsledky. „K tomu, aby sa podarilo všetky presvedčiť o tom, že Homo sapiens žil v Grécku tak skoro, budú potrebné ďalšie fosílne nálezy a údaje. Nová štúdia ale napriek tomu poskytuje dôvod hľadať ďalej,“ povedal Bibi.
Najstaršie nálezy Homo sapiens pochádzajú z Afriky, z Maroka, kde sa našli fosílie staré 315 000 rokov. Najstaršie doterajšie mimoafrické nálezy sú z Izraela, kde sa našla časť čeľuste. Uvádza sa, že je stará 175 000 až 200 000 rokov.