Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná telekomunikačná únie (ITU) preto vydali nové medzinárodné štandardy pre produkciu a používanie zariadení, ako je smartfón a čítačky e-kníh, ktoré majú zaistiť väčšiu bezpečnosť pri počúvaní. Napísal o tom taliansky denník La Repubblica.
Viac ako päť percent svetového obyvateľstva, teda asi 466 miliónov ľudí, má zhoršený sluch, ktorý ovplyvňuje kvalitu života. Odhaduje sa, že do roku 2050 príde o sluch viac ako 900 miliónov ľudí, teda každý desiaty človek.
Polovici všetkých prípadov je však možné zabrániť rôznymi opatreniami. Preto je potrebné vybaviť posluchové zariadenia takými vlastnosťami, ktoré by ich urobili bezpečnými. Nový štandard WHO a ITU odporúča, aby obsahovali funkciu Sound allowance, softvér, ktorý sleduje úroveň a čas, ako dlho je používateľ zvuku vystavený; profil, ktorý bude informovať užívateľa, ako dlho počúval bezpečným spôsobom; voľby pre obmedzenie zvuku, ku ktorým bude patriť automatická redukcia a možnosť kontroly zo strany rodičov.
Sluch ohrozujú tiež prostriedky verejnej dopravy, ak sú príliš hlučné. Zvuky vo vnútri a mimo metra a autobusov často dosahujú takú intenzitu, ako pneumatické kladivo. Sú také silné, že môžu v niektorých prípadoch ohroziť ľudský sluch.Brzdenie vlakov, sirény, škripot metra: to sú niektoré zvuky, ktorým sme každý deň vystavení. Je to mestská kakofónia, ktorá niekedy dosahuje intenzity, ktorá môže sluch poškodiť a v niektorých prípadoch viesť k jeho strate. Ukazuje to kanadská štúdia, ktorú uskutočnila Torontská univerzita. Vedci analyzovali úroveň hlučnosti vnútri a mimo dopravných prostriedkov, verejných i súkromných, ako je metro, autobus, električka či automobily, ktorým je vystavený chodec či cyklista. V niektorých prípadoch hlučnosť dosahovala úroveň okolo 115 decibelov, a to je porovnateľné s pneumatickým kladivom.
„Sila 115 až 120 decibelov predstavuje veľmi silný hluk, ktorý, ak trvá niekoľko sekúnd, môže významne poškodiť sluch,“ uvádza profesor Elio De Seta z univerzity Sapienza v Ríme. Prílišný hluk môže poškodiť nielen sluch. Autori kanadskej štúdie zdôrazňujú, že dlhodobé vystavenie intenzívnemu hluku môže prispieť k zdravotným problémom a chorobám, ako sú depresie, úzkosti, zvýšené riziko niektorých chronických chorôb, a môže prispieť aj k nehodám. „Škody spôsobené organizmu sú spojené s fyzickým stresom vyvolaným nadmerným hlukom. Už hluk o sile 60 až 70 decibelov vedie k zásahu do každodennej činnosti človeka. A ak trvá dlhšie alebo sa opakuje, môže z dlhodobého hľadiska viesť k stresu, ktorý prispieva k zhoršeniu zdravotného stavu, ako je napríklad nedostatočná schopnosť sústredenia, poruchy spánku či vysoký krvný tlak,“ uvádza profesor De Seta.
Ak sa teda ocitneme vo veľmi hlučnom prostredí, predovšetkým v meste, kde je hlučná doprava, môže byť rozumné zakryť si uši. Ani jazda na bicykli nemusí byť tou najzdravšou voľbou, prinajmenšom z hľadiska vystavenia hluku z okolitého prostredia.