„Treba pochopiť, že táto tieseň, a to v akomkoľvek veku, je zdravá,“ uviedol Aubert. Podľa neho je príčinou strach z neznáma. „Nesmieme zabúdať, že strach je proces, ktorý bráni tomu, aby sme sa vrhali do nebezpečných situácií.“
Úzkosť podľa Auberta pramení z toho, že deti nepoznajú odpovede na niektoré otázky. Tie sa týkajú napríklad miesta, kde sa budú vzdelávať, ľudí, ktorých poznajú alebo výkonu, ktorý budú musieť podať. „Dieťa si potom predstavuje, aké to asi bude, ale na svoje otázky si nevedia odpovedať. A prichádzajú obavy.“
Podľa psychoterapeutky Isabelle Filliozatovej majú tendenciu svoj strach zveličovať, namiesto toho, aby ho „použili ako zbraň“ – napríklad premenili v možnosť vopred sa pripraviť na rôzne situácie. Strach zo zmeny, ktorý je podľa expertky normálny a prirodzený, sa ale tiež môže vymknúť spod kontroly.
K strachu z neznáma a zmien sa podľa Auberta ešte pridáva vedomie, že september znamená povinnosti. „Jednoducho prichádzate zo stavu radosti spojeného s prázdninami a uvoľnením do stavu opačného,“ uviedol psychológ. Ak sa dieťa bojí, či v škole uspeje, podľahne nevedomky tlaku, ktorý mu bráni vo vyrovnanosti. Túto úzkosť môžu umocniť aj ďalšie traumy, napríklad prežitá šikana, strach, že sa mu nebude dariť v športe, alebo obava z poníženia zo strany učiteľa, dodala Filliozatová.
A ako dieťa upokojiť? „Treba sa za každú cenu vyhnúť tomu, čomu hovorím slovný terorizmus,“ upozornil Aubert. Podľa neho by rodičia nemali deti zasypávať otázkami, pokiaľ ich potomkovia sami nekladú. Nemali by sa ich napríklad pýtať, ako sa cítia, či sa boja alebo či majú obavy, ako budú vychádzať s novými kamarátmi. Psychológ teda odporúča, aby rodičia nechali deti, aby kládli otázky a sami tak nič nedramatizovali.
„Keď sa dieťa dospelému zveríí, treba mu veci vysvetliť jednoducho,“ uviedol Aubert. „Povedať mu, že jeho strach je normálny, že ho majú aj ostatné deti, vy ste ho možno cítili tiež a že o niekoľko dní poľaví.“
Podľa Filliozatovej je možné strach využiť k nácviku niektorých situácií. „Ak sa dieťa bojí, že nebude so svojimi kamarátmi, nie je dobré mu hovoriť, aby sa neznepokojovalo. Treba sa ho opýtať, akao si v takom prípade poradí. Tak samé nájde odpoveď.“ Strach tak podľa nej prestane byť strachom a stane sa niečím, čo má riešenie.
S najmenšími deťmi býva diskusia zložitejšia. Psychológ preto radí pretvoriť neznáme v dôverne známe. „Napríklad s dieťaťom pôjdete k škôlke ešte pred začiatkom školského roku, ukážete mu budovu, cestu, ktorou pôjde každé ráno.“ Malé deti navyše nemajú rovnaké poňatie o čase ako dospelí, a tak si nevie predstaviť, ako deň v škôlke prebieha. „Radím preto s pomocou obrázkov vytvoriť harmonogram dňa – vysvetliť potomkovi, kedy bude obed a kto si preňho poobede príde.“