Pri výskume hradby pevnosti z doby faraóna Ramesseho III (13. –12. storočie pred Kristom) odkryli odborníci z Ústavu orientalistiky SAV a Ústavu pre orientálnu a európsku archeológiu ÖAW, podporovaní Nadáciou Aigyptos a Geotronics s.r.o, zvláštnu štruktúru.
„Pozostáva z pásu hlinenej maltoviny širokého necelé dva metre a hrubého asi dvadsať centimetrov. Tiahne sa pozdĺž vnútornej strany hradby, s odstupom tiež asi dva metre. Maltovina je vo vnútri vystužená vrstvou nepravidelných zelenkastých nepálených tehiel,“ povedal Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied.
Hradba Ramesseho III z 20. dynastie bola postavená na pieskom zaviatej priekope z doby 19. dynastie. Archeológovia si mohli prakticky otestovať, že chodiť po naviatom piesku je značne namáhavé. Preto predpokladajú, že objavená štruktúra je zvyškom prepravnej cesty, po ktorej egyptskí robotníci a vojaci roznášali, či rozvážali stavebný materiál – nepálené tehly či surovice.
Doprava v starovekom Egypte býva spájaná s riekou Níl a plavbou. Lode najrôznejšieho druhu figurujú nielen na reliéfoch v chrámoch a hrobkách či v textoch, ale aj v archeologických prameňoch. O pozemnej preprave sa vie menej a je k nej aj menej nálezov.
„Jedným z najznámejších je cesta, po ktorej sa na konci Starej ríše (24. – 23. storočie pred Kristom) dopravoval kameň z Džebel Katrání k fajjúmskemu jazeru Moeris. Cesta bola postavená zo skamenených kmeňov stromov a mala šírku okolo dvoch metrov,“ povedal Jozef Hudec.
Konštrukčne aj časovo bližšie k retábskej ceste mal prieťah, resp. šmykľavka popri 2. katarakte v Mirgisse (dnešný Sudán) z 19. – 15. storočia pred Kristom. Súčasťou asi 4 metre širokej konštrukcie boli okrem dreva tiež tehly a blatová malta. Na nej zanechali stopy aj drevené sanice, na ktorých sa ťahával náklad.
Foto: Metropolitan Museum of Art New York
Takéto stopy sa však nezistili na Tell el-Retábí. Odborníci preto predpokladajú, že cestu nevyužívali na ťahanie nákladu, ale tehly po nej nosili pešo robotníci a vojaci spôsobom, ktorý bol v dobe Ramesseho III známy už viac ako tisíc rokov – na závesnej tyči na šiji
Foto: Jozef Hudec
Výskum na Tell el-Retábí pokračuje do 29. septembra 2019.