Znečistené ovzdušie škodí ľuďom podobne ako fajčenie

22.09.2019 06:00
cigareta / popolník / fajčenie / dym /
Ilustračné foto. Autor: ,

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je znečistené ovzdušie emisiami podobný zabijak ako fajčenie cigariet.

Na 36 % obyvateľov sveta dopadne 73 % stratených rokov života spôsobených znečistením ovzdušia. Až 75 % svetovej populácie, teda 5,5 miliárd ľudí žije v oblastiach, v ktorých znečistenie emisiami presahuje odporúčania WHO.

„Podľa prepočtov človek stráca 1,8 roka života práve kvôli znečistenému ovzdušiu emisiami. Fajčenie cigariet oberá človeka v priemere o 1,6 roka života, alkohol zhruba 11 mesiacov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Najmä India a Čína, ktoré tvoria 36 % svetovej populácie, majú až 73 %-tný podiel na strate rokov v dôsledku znečisteného ovzdušia. V priemere by sa ľudia v Indii dožili o 4,3 rokov dlhšie, ak by krajina spĺňala nariadenia WHO v oblasti ochrany životného prostredia. Priemerná dĺžka života by sa Indom predĺžila z 69 na približne 73 rokov. WHO navyše upozorňuje, že každoročne zomrie práve kvôli znečistenému ovzdušiu vo svete zhruba 3 milióny ľudí.

Svetová banka vo svojej vlaňajšej analýze poukázala na fakt, že klimatické zmeny sú jednou z príčin narastajúcej chudoby vo svete. Svet môže mať preto do roku 2030 o 100 miliónov chudobných viac ako doteraz. „Bez výraznejších zmien v prístupe ľudí k prírode by najhoršie dosahy klimatických zmien postihli Afriku. Tam by zmena klímy mohla viesť k rastu cien potravín až o 12 percent v roku 2030. To by bolo obzvlášť ťažké pre tamojšiu spoločnosť, kde výdavky najchudobnejších vrstiev na potraviny už teraz dosahujú 60 percent,“ doplnila Buchláková.

Vážne postihnutá by bola aj južná Ázia, a to najmä India, kde by do extrémnej chudoby upadlo 45 miliónov ľudí. Najchudobnejším krajinám, a nielen im, totiž hrozí väčšia neúroda, teda roky plné zrážok a záplav striedané obdobiami extrémneho sucha. Svetová banka upozorňuje na čoraz viac prírodných katastrof, ale aj nebezpečenstvo rôznych chorôb zo znečistených podzemných vôd.Klimatické zmeny zapríčinia aj zánik Koralového útesu v Tichom oceáne. Časti Ázie môžu čeliť nárastu teploty až o šesť stupňov. Záplavy alebo, naopak, suchá môžu pre stovky miliónov obyvateľov Ázie znamenať stratu domovov a epidémiu hladu.

Napríklad Európska komisia v tomto smere poukazuje na dôležitosť tzv. kruhovej ekonomiky (circulareconomy). „Štúdia Európskej komisie ukázala, že ak by sa do roku 2030 zaviedla naprieč všetkými sektormi v hospodárstve vo vybraných piatich európskych krajinách ako Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko a Švédsko, tak by sa o dve tretiny zredukovali v ovzduší uhlíkové emisie, znížili by sa ekonomické náklady firiem a pribudlo by v úhrne 1,2 miliónov pracovných miest,“ doplnila Buchláková.

Napríklad mnohé európske firmy už verejne prehlasujú, že podnikli významné kroky na hľadanie nových a inovatívnych spôsobov výroby. Napríklad v prípade významného problému plastov by sa mali do obehu v nasledujúcich rokoch dostať recyklované a kompostované obaly. Ak sa chcú firmy na trhu udržať, toto je pre nich jedinou alternatívou. Aktuálne sa v EÚ recykluje len štvrtina z 25 miliónov ton plastického odpadu vyprodukovaného ročne. Zmena technológií si samozrejme vyžiadava vyššie vstupné náklady pre firmy. Európska komisia však plánuje poskytnúť podporu postihnutým firmám. Na inovácie v tomto smere vyčlení 100 miliónov eur, ktorými bude financovať rozvoj recyklovateľných plastových materiálov. Väčšina plastových jednorazových výrobkov ako ich poznáme, by mala úplne vymiznúť do roku 2025.

#životné prostredie #fajčenie #emisie #cigarety
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku