Vďaka DNA sa prvý raz podarilo zrekonštruovať tvár denisovanky

23.09.2019 13:53
SCIENCE-HUMAN/
Takto asi vyzerali denisovania, ktorí vyhynuli približne pred 30 tisícami rokov. Autor: ,

Izraelským vedcom sa pomocou prastarých vzoriek DNA prvýkrát podarilo zrekonštruovať podobu lebky a rysy tváre denisovanky žijúcej pred 75 000 rokmi.

Denisovania sú z evolučného hľadiska vyhynutými „bratrancami a sesternicami“ takisto vymretých neandertálcov a príbuznými aj moderných ľudí. Doteraz sme ich konkrétnejšiu podobu nepoznali, napísala agentúra AP.

Zrekonštruovaná lebka a neskôr aj rysy tváre sú zo skupiny žijúcej najmenej pred 200 tisíckami až 50 tisíc rokmi. Získaný skúmaný genetický materiál pochádzal z prstovej kosti mladého dievčaťa.

Nedávno vyvinutý spôsob, ako získať informácie o anatómii zo starých genómov, umožnil podľa odborného magazínu Science vedcom zhromaždiť hrubú podobu dievčaťa, ktoré žilo v Denisovej jaskyni na Sibíri v dnešnom Rusku konkrétne pred 75 tisíc rokmi.

Výsledky naznačujú, že sa jedná o druh so širokou tvárou, ktorý vyzerá inak ako dnešní ľudia. Aj inak ako neandertálci.

Väčšina genetických znakov sa teda s neandertálcami zhodovala, a to vrátane robustných čeľustí, nízkeho čela, veľkého hrudníka a širokej panvy. Ale tvár je naozaj iná – širšia a zároveň menej vystúpená než u neandertálcov (ale viac ako u moderného človeka).

„Ukázalo sa, že môžeme odobrať DNA zo starých vzoriek a rekonštruovať anatómiu tela s presnosťou na 85 percent. Ponúkame tak vôbec prvú podobnú rekonštrukciu denisovanov. Vďaka tomu všetkému sa domnievame, že aj nie príliš dávno nájdený fragment fosílie lebky pri čínskom meste Sü-čchang patrí tiež denisovanom,“ povedal podľa AP vedúci výskumu Liran Carmel z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme.

Metódu vedci podľa neho overili tým, že ju uplatnili tiež pri rekonštrukcii anatómie šimpanzov a neandertálcov. „Predstierali sme teda, že nevieme, ako vyzerajú. Použili sme náš algoritmus k rekonštrukcii ich anatómie a potom sme ju úspešne porovnali so známou skutočnosťou,“ vysvetlil.

Populácia denisovanov je väčšinou známa z malých kostných pozostatkov a zubov získaných v uvedenej Denisovej jaskyni (podľa ktorej dostali meno) v pohorí Altaj na Sibíri. Prvý svetový nález je odtiaľ a pochádza z roku 2008.

Ako už bolo povedané, nedávno bol v Číne ohlásený objav fragmentu zrejme naozaj denisovanskej čeľuste. To však vedcom prinieslo len veľmi málo skutočných návodov, ako denisovania vyzerajú.

Dávno vyhynutí denisovania žili nielen na Sibíri, ale aj v Číne, kde sídlili tiež vo veľkej nadmorskej výške. Tento rok v máji to zistili odborníci, ktorí skúmali čeľusť nájdenú na Tibetskej náhornej plošine vo výške 3 280 metrov nad morom. Schopnosť žiť v tak extrémnych podmienkach sa skôr pripisovala len druhu Homo sapiens, uviedla stanica BBC. Denisovania tak zrejme odovzdali moderným ľuďom gén, ktorý pomáha zvládať život vo vysokých nadmorských výškach.

Využitá analýza DNA môže podľa autorov štúdie vedcov naučiť, ako sa naši predchodcovia prispôsobili evolúcii a ako sa ich vývoj líšil. AP dodáva, že napríklad kanadskí experti z Univerzity v Calgary a Torontskej univerzity, ktorí sa do výskumu nezapojili, by síce uvítali väčšie množstvo informácií o koži, očiach či vlasoch denisovanov, ale inak výsledky izraelského tímu potvrdili a sú vraj úplne ohromení.

Druh homo sa pred 400 až 500 tisíc rokmi rozdelil na denisovanov, neandertálcov a ranú formu homo sapiens, predchodcu súčasných ľudí. Neandertálci vyhynuli pred 40–30 tisíc rokmi, denisovania zhruba pred 30 tisíckami, v oboch prípadoch z doteraz nejasných dôvodov.

Dnešní ľudia nepochádzajú priamo z denisovanov alebo neandertálcov, svoje stopy ale títo naši predchodcovia na Zemi zanechali vďaka kríženiu aj v genetickej výbave moderných ľudí.

Asi tri až päť percent genómu dnešných pôvodných obyvateľov Austrálie či ľudí z Papuy-Novej Guiney pochádza práve od denisovanov. Ostatní ľudia s výnimkou černochov majú zhruba z dvoch percent genóm neandertálcov.

#vzorky #moderní ľudia #lebka #DNA #Denisovania
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku