Až doteraz sa všetci chorí nakazili vírusom pri cestovaní alebo kontaktom s chorými zvieratami. Podľa odborníkov prelomový prípad nákazy súvisí so zmenami klímy.
Inštitút Roberta Kocha (RKI) uviedol, že vírusom sa nakazil sedemdesiatročný muž zo Saska. Choroba u neho mala závažný priebeh a kvôli zápalu mozgu sa liečil v nemocnici v Lipsku. Teraz už je zdravý.
Vírus západonílskej horúčky bol prvýkrát preukázaný v roku 1937 v Ugande. Medzitým sa rozšíril do rozsiahlych častí Afriky, Ázie a Európy a v 90. rokoch aj do Spojených štátov. Jeho nositeľmi sú najmä vtáky a tiež komáre, ktoré sa nakazia ich infikovanou krvou.
V posledných rokoch sa vírus, ktorý bol predtým obvyklý najmä v tropických oblastiach, šíri čoraz viac na sever. Vlani sa nakazili stovky ľudí v Grécku, Taliansku aj v balkánskych štátoch.
Inkubačná doba západonílskej horúčky sa pohybuje od troch do 14 dní. Až 80 percent nakazených vôbec nezaznamená žiadne príznaky, asi pätina chorých pociťuje príznaky pripomínajúce chrípku. Asi v jednom percente prípadov môže mať chorobu závažný priebeh, riziko hrozí najmä deťom, starším osobám a ľuďom s oslabeným imunitným systémom. Vírus môže spôsobiť encefalitídu či meningitídu a pacientom hrozí aj smrť.