Nobelovu cenu za lekárstvo dostali dvaja Američania a Brit

, , , 07.10.2019 13:49, aktualizované: 18:34
nobel
Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu. Autor:

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2019 získali v pondelok Gregg L. Semenza z Univerzity Johna Hopkinsa (USA), Peter J. Ratcliffe z Oxfordskej univerzity (Británia) a William G. Kaelin z Harvardskej univerzity (USA) za výskum molekulárnych mechanizmov, prostredníctvom ktorých bunky vnímajú dostupnú hladinu kyslíka a reagujú na ňu. Mená laureátov oznámil v Štokholme Karolínsky inštitút, informovala tlačová agentúra DPA.

Tohtoroční laureáti sa vo svojej práci venovali lepšiemu pochopeniu mechanizmu, akým bunky zaznamenávajú a reagujú na dostupnosť kyslíka, čo predstavitelia inštitútu označili za „najzásadnejší adaptívny proces“. Výskum tohto tria vedcov „vytvoril priestor pre nové sľubné stratégie boja s anémiou, rakovinou a mnohými inými ochoreniami,“ uviedol inštitút.

„Zvieratá potrebujú kyslík na premenu potravy na energiu. Zásadný význam kyslíka bol známy po stáročia, ako sa ale bunky adaptujú na meniacu sa hladinu kyslíka, sa dlho nevedelo. William G. Kaelin, sir Peter J. Ratcliffe a Gregg L. Semenza prišli na to, ako bunky dokážu vnímať rôznu dostupnosť kyslíka a prispôsobiť sa tomu. Odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý reguluje aktivitu génov v reakcii na premieňajúce sa množstvo kyslíka,“ uvádza sa na oficiálnych stránkach Nobelových cien.

V praxi môžu bunky vďaka tomuto mechanizmu prispôsobiť svoj metabolizmus situáciám, keď sa hladina kyslíka zníži. Také situácie nastávajú najmä pri intenzívnom cvičení. Mechanizmus vnímania hladiny kyslíka má dôležitú úlohu pri tvorbe červených krviniek, pri imunitných reakciách alebo pri vývoji plodu.

„Keď cvičíte, spotrebovávate kyslík podstatne rýchlejším tempom… Je tu mechanizmus, ktorý bunke pomôže zistiť, koľko kyslíka má k dispozícii a ako sa má správať. Pri mozgovej mŕtvici do mozgu naraz neprúdi nijaký kyslík. Bunky, ak majú prežiť, musia nájsť spôsob, ako sa takej situácii prispôsobiť,“ uviedol príklady fungovania objaveného mechanizmu Randall Johnson zo švédskeho Karolinského inštitútu.

Podľa Nobelovho výboru vedci teraz pracujú na vývoji liečebných metód, ktoré sú založené buď na aktivácii, alebo na blokácii mechanizmu, prostredníctvom ktorého bunky vnímajú množstvo dostupného kyslíka. Tento mechanizmus sa skúma napríklad pri zlyhávaní srdca či chronickej obštrukcii pľúc.

Tajomník Nobelovho výboru na Karolínskom inštitúte Thomas Perlmann uviedol, že sa dovolal všetkým trom laureátom a mohol im oznámiť radostnú novinu. Najdlhšie mu trvalo spojiť sa s Williamom Kaelinom, od ktorého sestry dostal dve telefónne čísla, ale až to druhé bolo správne. „Vedel som, že keď niektorému z vedcov zazvoní o piatej ráno telefón a číslo volajúceho má veľa čísiel, znamená to niekedy veľmi dobré správy, takže sa mi srdce prudko rozbúchalo. Je to celé trochu neskutočné,“ vyhlásil Kaelin, ktorého telefonát zobudil o 4:50 (o 10:50 SELČ) v jeho domove v Bostone.

Laureáti si okrem ocenenia za svoju prácu podľa agentúry AP rozdelia aj finančnú odmenu v hodnote deväť miliónov švédskych korún (takmer 828 000 eur).

William G. Kaelin (61)

  • Americký onkológ je od roku 2002 profesorom medicíny na Harvardovej univerzite a pôsobí aj v centre pre výskum rakoviny na bostonskom inštitúte Dana-Farber. Venuje sa výskumu proteínov pri liečbe nádorovýchochorení.
  • V roku 2016 získal ocenenie Americkej spoločnosti klinickej onkológie (ASCO) a od roku 2014 je členom Americkej asociácie pre výskum rakoviny (AACR).
  • V roku 1982 absolvoval matematiku a chémiu na Dukeovej univerzite. Po dokončení štúdia dosiahol úspech pri výskume nádorov oka, teda retinoblastomov, a skúmal tiež dedičné formy rakoviny. V roku 1998 sa stal vedcom na Lekárskom inštitúte Howarda Hughesa.
  • Narodil sa 23. novembra 1953 v New Yorku.
  • Od roku 2015 je vdovcom, má dve deti.

Peter J. Ratcliffe (65)

  • Britský lekár, bunkový molekulárny a biológ je od roku 2004 profesorom klinickej medicíny na Oxfordskej univerzite. Je aj riaditeľom klinického výskumu v londýnskom Inštitúte Francisa Cricka, ktorý je popredným pracoviskom v oblasti biomedicíny. Ako praktický lekár pôsobí v Nemocnici Johna Ratcliffa v Oxforde.
  • Vyštudoval Cambridgeskú univerzitu. Koncom 80. rokov sa stal odborníkom na skúmanie okysličovania obličiek. Vo svojom laboratóriu skúmal hormón zodpovedný za stimuláciu produkcie červených krviniek a zameral sa aj na reakcie obličkových buniek na hypoxiu (nedostatočné množstvo kyslíka pre telesný metabolizmus).
  • Je držiteľom množstva ocenení. V roku 2014 získal šľachtický titul za prínos v oblasti klinickej medicíny. Od roku 2002 je členom britskej Akadémie lekárskych vied. V roku 2007 sa stal čestným členom Americkej akadémie umenia a vedy.
  • Narodil sa 14. mája 1954 v Morecambe v grófstve Lancashire.

Gregg Leonard Semenza (63)

  • Americký lekár a vedec pôsobí na Lekárskej fakulte Johna Hopkinsa v Baltimore. Je vedúci vaskulárneho programu Inštitútu bunkového inžinierstva.
  • Je profesorom genetickej medicíny, biologickej chémie, medicíny, pediatrie a radiačnej onkológie.
  • Narodil sa 1. júla 1956 v New Yorku. Študoval na Harvardovej univerzite Pensylvánskej univerzite.
  • Je autorom viac ako 400 odborných publikácií.
  • Je držiteľom množstva prestížnych vedeckých ocenení (napr. Laskerovej ceny, Wileyho ceny) a členom medzinárodných vedeckých organizácií (o.i. Národnej akadémie vied USA, Národnej lekárskej akadémie).

Na základe poslednej vôle a z finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833–96) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.

Agentúrna správa bola rozšírená za autorský článok denníka Pravda.

#Nobelova cena za medicínu #Nobelova cena
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku