Zo starovekého Grécka sa veľkým skokom prenesme do súčasnosti. Sledujme, ako sa zmenili diskusie okolo jedla len v našej rodine, či ako sa zmenili pocity, ktoré v nás vyvoláva slovo potrava.
Za len o niečo viac ako jedno storočie nastala pravá revolúcia v spôsobe, ako jeme, ako sa o jedle vyjadrujeme a dokonca aj vo všeobecnom chápaní chuti.
Ako uvádza Lucia Galassiová, antropologička zaoberajúca sa stravou, sociálnymi procesmi a dynamikou v súvislosti s výrobou, prípravou a konzumáciou jedla, nie je skúsenosť so zdravým stravovaním už spojená s nedostatkom a obeťami kvôli zdraviu. Naopak je to voľba diktovaná chuťou a vôľou vyskúšať ľahkú a originálnu kuchyňu.
„Zdravé a chutné jedlo nie je vlastne dieťaťom našej doby, jeho korene siahajú do antiky a prechádzajú aj stredovekom. Pokrm musel vždy obsahovať všetky chute a všetky výživné vlastnosti užitočné pre blaho tela,“ uvádza Galassiová.
Dnes, predovšetkým medzi mladšími ľuďmi, vládne tendencia kupovať produkty, ktoré sú dobré, chutné a vyrobené jednoducho a kreatívne. Práve preto vznikol veľký záujem o stredomorskú kuchyňu založenú na kombináciu prírodných produktov, mäsa, rýb, ovocia a zeleniny, ktoré sú čo možno najviac prírodné a nie sú dovážané odkiaľsi z diaľky, a to všetko preto, aby sme sa udržali vo forme.
Faktory, ktoré z veľkej časti prispeli k tomu, že sa zmenilo všeobecné chápanie chuti a že sa zo zdravého a nízkotučného jedla stala pochúťka, sú dva: rozšírenie etnických jedál a alternatívnych spôsobov varenia; rozšírenie filozofie kvalitného jedla, ktoré berie ohľad na životné prostredie a je prospešné pre zdravie. Stalo sa tak aj vďaka televíznemu vysielaniu, ktorého protagonistami bývajú poprední šéfkuchári.
Jesť mäso, ryby alebo ryžu či vôbec potraviny varené vo vode bolo vždy spájané s chorobou, kým sa nerozšírili cudzie kuchyne, ktoré dávajú práve vareniu vo vode alebo v pare prednosť.
„Taliani sú národ mimoriadne otvorený voči kuchyni druhých. V japonskej, ale aj v čínskej kulinárskej tradícii pomáha varenie v pare zachovať výživnú zložku potravín, podčiarknuť chuť, ale aj vzhľad,“ uvádza Galassiová.
To, že sa v televízii vyrojila hojnosť relácií so šéfkuchármi vyznamenanými michelinskými hviezdičkami, má aj svoje pozitívne stránky, o ktorých sa len málo hovorí: televízne relácie s gastronomickými súťažami či s výučbou varenia mali a naďalej majú veľmi silný vplyv na taliansku ľudovú kultúru spojenú s jedlom, najmä medzi mladými ľuďmi. To, čo je dnes „in“, je tendencia posilniť estetický vzhľad jedla vareného jednoduchým spôsobom, ktorý podčiarkne farby, chute a výživné vlastnosti ingrediencií.