Vedci určili pôvodný domov dnešného človeka. Je ním oblasť južne od rieky Zambezi v africkej Botswane. Teraz jej dominujú soľné panvy, v minulosti sa tam však nachádzalo obrovské jazero, ktoré mohlo byť pred 200-tisíc rokmi srdcom regiónu našich predkov. Informuje o tom britská BBC.
Podľa vedcov sa tam predkovia dnešného človeka usadili na 70-tisíc rokov, až kým sa nezmenila miestna klíma. Presúvať sa začali po tom, ako sa im odkrývali zelené úrodné koridory, čo predznamenalo budúcu migráciu mimo Afriky. „Nejakú dobu je už známe, že anatomicky moderní ľudia sa v Afrike objavili zhruba pred 200-tisíc rokmi,“ uviedla profesorka Vanessa Hayes, genetička z austrálskeho Garvan Institute of Medical Research. „O čom sa dlho diskutovalo je presná lokalita tohto vývoja a následného rozptýlenia sa našich najrannejších predkov,“ dodala.
Zmienená oblasť sa nachádza južne od zambezijskej panvy v severnej Botswane. Vedci si myslia, že naši predkovia sa usadili pri veľkom systéme jazier známom ako jazero Makgadikgadi, ktoré je teraz oblasťou s rozľahlými soľnými plytčinami. „Je to mimoriadne rozsiahla oblasť, v ktorej bolo množstvo vody, bola veľmi sviežou. A poskytovala vhodné prirodzené prostredie pre život moderných ľudí a zveri,“ pokračovala Hayes.
Po 70-tisíc rokoch sa ľudia začali presúvať. Presuny zrážok naprieč regiónom viedli k trom vlnám migrácie pred 130-tisíc a 110-tisíc rokmi podporovanej otvorením sa koridorov so zelenou úrodnou krajinou. Prví migranti sa vydali na severovýchod, nasledovala ich druhá vlna na juhozápad a tretia časť obyvateľov zostala v tejto oblasti dodnes.
Tento scenár je založený na spätnom skúmaní ľudského rodokmeňa pomocou stoviek vzoriek mitochondriálnej DNA žijúcich Afričanov. Kombináciou genetiky so simuláciami geologických a klimatických počítačových modelov boli vedci schopní znázorniť, aký mohol byť africký kontinent pred 200-tisíc rokmi.
Hayesovej závery však vzbudili u iných vedcov skepticizmus. Iné analýzy priniesli odlišné odpovede, keď objavy fosílií naznačovali východoafrický pôvod moderného človeka. Štúdia publikovaná v časopise Nature sa stretla s výhradou aj u profesora Chrisa Stingera z londýnskeho Natural History Museum, podľa ktorého nie je možné rekonštruovať pôvod človeka iba na základe mitochondriálnej DNA. Stringer, ktorý sa nepodieľal na štúdii, uvádza, že evolúcia Homo sapiens bola komplexným procesom. „Nemôžete samostatne použiť moderné mitochondriálne delenie na rekonštrukciu jednej oblasti pôvodu moderného človeka,“ povedal pre BBC. „Myslím si, že to presahuje dáta, pretože skúmate iba jednu malú časť genómu, takže nezískate ucelený pohľad na náš pôvod,“ pokračoval.
Skôr teda môžu namiesto jednej existovať viaceré pôvodné domoviny ľudí, ktoré je ešte potrebné lokalizovať.