Vedci skúmajú, ako obrazy ovplyvňujú stav človeka a jeho konania

13.11.2019 08:23
Mona Lisa, Taliansko, da Vinci, portrér, Florencia
Portrét Mony Lisy. Autor:

Vedci z Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) skúmajú, ako obrazy ovplyvňujú stav človeka a jeho konania.

Používajú pri tom aj zobrazovanie mozgu magnetickou rezonanciou, čo otvára nové perspektívy poznania toho, ako nielen umelecké diela, ale napríklad tiež mediálne obrazy pôsobia na mozog a ľudskú myseľ. Výskum pomôže aj pri pochopení duševných chorôb, informoval hovorca NUDZ Jan Červenka.

„Cieľom našej činnosti je teoretický a experimentálny výskum neurálnych a psychologických mechanizmov, ktoré sa podieľajú na vzniku skúsenosti pri sledovaní vizuálnych umeleckých diel, ale aj iných typov obrazov, napríklad mediálnych,“ uviedol Ladislav Kesner, vedúci pracovnej skupiny, ktorá sa problematikou zaoberá. Podľa neho je taký výskum prínosný aj z hľadiska psychiatrie, pretože zachytené abnormality vo vnímaní a poznávacích a emočných mechanizmoch spracovania obrazu charakterizujú rôzne duševné poruchy. Ich štúdium tak prispieva k lepšiemu porozumeniu podstate duševných chorôb a na zlepšenie ich diagnostiky.

„Ďalšiu významnú súvislosť a rozsiahle výskumné pole predstavuje pôsobenie mediálnych obrazov (obrazo-textov), ​​ktorými sme zahltení, na ľudskú psychiku a potenciálny rozvoj duševnej poruchy,“ dodal Kesner.

Vedci z pracovnej skupiny v NUDZ najčastejšie využívajú magnetickú rezonanciu v kombinácii s eye-trackerom, čo je prístroj, ktorý zaznamenáva pohyb očí diváka pri vnímaní obrazu. Vďaka týmto technológiám napríklad v jednom zo starších výskumov zistili, že diváci sa zameriavajú na iné miesta rovnakého výjavu zachyteného na obraze a na zdrojovú fotografiu, podľa ktorej bol obraz namaľovaný. Vedci teda zisťovali, nakoľko to korešponduje so zámerom maliara určité miesta na obraze zvýrazniť, a skúmali tiež prostriedky, ktoré na dosiahnutie tohto cieľa najlepšie fungujú.

„V nadväzujúcich štúdiách sa pokúšame potvrdiť teóriu, že ak tvorca obrazu dokáže pozornosť diváka pritiahnuť na začiatku jeho "putovania“ obrazom do miest s určitou významotvornou hodnotou, bude týmto vstupným bodom ovplyvnené jeho následné prezeranie alebo vo výsledku aj jeho reakcia na obraz," doplnil vedúci pracovnej skupiny.

Vedci z Klecan tiež experimentálne potvrdili teóriu pohľadu, ktorú zaviedol psychoanalytik Jacques Lacan. Táto teória hovorí, že obraz, na ktorý sa pozeráme, do určitej miery sám určuje, akým pohľadom naň budeme pozerať. Pri experimentálnom overení predkladali vedci dobrovoľníkom dvojicu portrétov – jeden s priamym pohľadom na diváka a druhý s odvráteným pohľadom. Experiment preukázal, že sa pri každom type portrétu v mozgu aktivujú iné centrá, ktoré ovplyvňujú, ako je obraz vnímaný. „Priamy pohľad portrétovaných postáv divákov skutočne donútil k sociálne angažovanejšiemu pohľadu, vyvolal v nich väčšie zaujatie pozerať sa postavám do očí a na ústa, a tak pripravoval divákov k prípadnej interakcii obdobne ako so živým človekom,“ zhrnul Kesner.

#výskum #vedci #mozog #duševné zdravie #človek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku