Preležaniny môžu vzniknúť aj do 24 hodín. Ako im predchádzať?

, 18.11.2019 12:40
pacient, nemocnica, noha, obväz, zlomenina,...
S dekubitmi bojujú aj najvyspelejšie krajiny sveta. Výskyt preležanín medzi ležiacimi pacientmi je až 33 %. Autor:

Dekubity sú závažným problémom a netýkajú sa len dlhodobo ležiacich pacientov. Na vznik vážnej preležaniny v niektorých prípadoch stačí 24 hodín!

S dekubitmi bojujú aj najvyspelejšie krajiny sveta. Výskyt preležanín medzi ležiacimi pacientmi je až 33 %.

Nedávna osvetová kampaň v slovenských nemocniciach upozornila na fakt, že dlhodobá zdravotná starostlivosť sa musí zameriavať aj na komplexné ošetrovanie kože a potenciálne nebezpečných miest z pohľadu tvorby dekubitov.

Prečo sú dekubity nebezpečné

Rozlišujeme dva základné typy preležanín: akútne alebo chronické.

„Akútny dekubit môže vzniknúť u pacienta na lôžku už po 30 minútach, upútanie pacienta na lôžko počas jedného týždňa predstavuje 28 % riziko vzniku dekubitu. Navyše, po vytvorení dekubitu I. stupňa je riziko, že sa vytvorí ďalší, až desaťnásobné,“ informuje doc. MUDr. Lenka Veverková, PhD. z I. chirurgickej kliniky FN u sv. Anny v Brne.

U dlhodobo ležiacich pacientov môže v rane dochádzať k rozvinutiu infekcií, prenikaniu rany do hlbších vrstiev kože, svalovej hmoty a k deštrukcii tkanív až na kosť. Ide o chronické dekubity, ktorých liečba je náročná. U pacientov s dekubitárnym vredom na lôžku je zaznamenaná až 4-násobne vyššia úmrtnosť v porovnaní s rovnakou skupinou pacientov bez vredu.

Rizikové faktory

Preležanina (tzv. dekubitárny vred, dekubit) je miesto lokalizovaného poškodenia kože a podkožného tkaniva. Na jeho vznik má vplyv viacero faktorov, najmä sústavný tlak na konkrétne miesto tela, ktorý v kombinácii s trecou (u ležiacich) alebo strihovou (u sediacich pacientov na vozíčku) silou spôsobuje nedostatočné prekrvenie a následné odumretie tkaniva.

Rizikovým faktorom je aj vyšší vek, nedostatočná výživa, znížená imunita či inkontinencia.

Najväčší podiel ľudí s dekubitom tvoria ležiaci pacienti. Riziko preležanín zvyšuje obezita, podvýživa, poruchy vedomia, vysoké teploty a liečba sedatívami.

„Dekubit je chronická rana, ktorá sa dlhodobo nehojí, pretože nefungujú správne regulačné mechanizmy hojenia. Schopnosť organizmu hojiť rany sa zhoršuje vekom, no komplikujú ho aj cievne zmeny, zhoršená funkcia pečene, zmeny v imunitnom systéme či nedostatky vo výžive, stres a fajčenie, nebezpečné môžu byť aj chyby pri ošetrovaní," hovorí MUDr. Tomáš Kopal, primár dermatovenerológie v Nemocnici s poliklinikou Považská Bystrica.

Liečba dekubitov

Často si vyžaduje odstránenie odumretého tkaniva v kombinácii so správnym spôsobom krytia rany, ktoré zabezpečí jej hojenie. V domácej liečbe existujú krytia, ktoré z rany odstraňujú odumreté tkanivo autolytickou cestou. Ďalší výber liečivého prípravku závisí od štádia dekubitu, jeho lokalizácie, prítomnosti infekcie a ďalších faktorov. Niekedy stačí jednoduchý prípravok, inokedy je nevyhnutná aplikácia riadeného podtlaku pomocou prístroja. Na rany sa prikladajú hydrokoloidné, hydrogélové, alginátové, penové a polyakrylátové krytia, ktorých spoločnou vlastnosťou je udržiavanie vlhkosti v rane a vytvorenie zábrany voči mikroorganizmom. Vytvárajú ideálne podmienky na hojenie rany, a tak dokážu urýchliť proces hojenia.

Kvalitné krytie má poskytovať pacientovi predovšetkým zníženie bolesti, čistenie, kontrolu infekcie a predchádzanie kontaminácii tkaniva.

„Napriek pokročilým možnostiam liečby by sme dekubity nemali podceňovať. Táto komplikácia môže predĺžiť pobyt pacienta v nemocnici až trojnásobne,“ hovorí prof. MUDr. Ján Koller, CSc., prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie LF UK a UNB, Nemocnica Ružinov, ktorý sa venuje najmä rekonštrukčnej chirurgii poúrazových stavov a ťažko hojacich rán.

Dekubitom vieme predchádzať

V prevencii sa odporúča polohovanie a využívanie podporných povrchov, podpora mobility pacienta a plnenie výživových potrieb. Rizikových pacientov je nutné polohovať po dvoch hodinách (chrbát – pravý bok – chrbát – ľavý bok). Moderné metódy polohovania využívajú možnosti odľahčovania pomocou tridsať stupňového uhla. Pre väčší komfort sú vhodné polohovacie pomôcky alebo špeciálne antidekubitné matrace.

Zdravotnícky personál by mal pri manipulácii s pacientom používať podložku určenú k posunu na lôžku. Pri polohovaní treba venovať zvláštnu pozornosť eliminácii záťaže piet pri ľahu na chrbte a členkov a vnútorných strán kolien pri ľahu na boku. Odporúča sa tiež udržovať hornú časť tela v optimálnej polohe, aby nedochádzalo k posunu na lôžku.

„Komplexná starostlivosť o pacienta na lôžku môže zabrániť vzniku preležanín až v 95 %. Významnú úlohu v prevencii zohráva pravidelné polohovanie, dôkladná hygiena, výživa a hydratácia. V prevencii je vhodné využiť i vlhkú terapiu. U pacientov, u ktorých dekubit už vznikol, je nevyhnutný multidisciplinárny prístup a kooperácia odborníkov,“ hovorí PhDr. Beáta Grešš Halász, PhD. z Katedry ošetrovateľstva Prešovskej univerzity v Prešove.

Nevyhnutnou súčasťou prevencie je správna životospráva. Dôležitá je aj hygiena. Zásadou číslo jedna je udržiavať pokožku čistú a suchú.

#rany #preležaniny #Pacient #nemocnice #dekubity
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku