Napríklad mikrobióm kože, ktorý sa podieľa na jej obrannej či ochrannej funkcii, obsahuje stovky druhov rôznych mikróbov. Avšak skutočným Babylonom je mikrobióm črevný. Ten sa skladá z kolektívneho genómu mikróbov, vrátane baktérií, vírusov a húb, obývajúcich črevá.
Podľa novej štúdie bolo identifikovaných takmer 2 000 druhov baktérií, ktoré môžu obývať ľudské črevá. Celková hmotnosť týchto mikróbov môže u jedného jedinca dosahovať až 1,5 kg. V poslednom desaťročí sa zistilo, že stav črevného mikrobiómu priamo ovplyvňuje naše zdravie.
Zďaleka pritom nejde len o gastrointestinálne ochorenia a civilizačné choroby, ale aj o pamäť a schopnosť sa učiť, či o emócie, sklony k depresiám a ďalším psychickým ochoreniam. Takisto sa tradične uvádza, že črevný mikrobióm úzko súvisí s evolučnou históriou jeho hostiteľa, čo znamená, že každý druh má svoje špecifické zloženie mikrobiómu, s ktorým chodil na spoločný evolučný vývoj (koevolúciu) desiatky miliónov rokov.
Tím Kláry Petrželkovej z Ústavu biológie stavovcov AV ČR, v. V. I. A z Parazitologického ústavu, Biologického centra AV ČR, v spolupráci s Andresom Gomezom z Minnesota University v USA sa už vyše desať rokov zaoberá výskumom mikrobiómu ľudoopov a ľudí.
Ich nová štúdia ukazuje, že zloženie mikrobiómu oveľa viac ovplyvňujú stravovacie návyky než koevolúcia. Vedci zistili, že zloženie črevného mikrobiómu u ľudí obývajúcich oblasti Dzanga Sangha v Stredoafrickej republike sa viac podobá všežravým primátom z čeľade mačiakovité než ľudoopom. Rozmanitosť mikrobiómu týchto ľudí s tradičným spôsobom obživy je výrazne vyššia ako u ľudí s tzv. západným štýlom života, ale zároveň vyššie ako u primátov (vrátane ľudoopov), ktorí konzumujú skôr stravu bohatú na vlákninu.
„Napríklad ľudia z lovecko-zberačského etnika Baak zo Stredoafrickej republiky konzumujú širokú škálu voľne rastúcich rastlín vrátane ich plodov a hľúz, hmyz a mäso divokej zveri. Hoci sa poľnohospodári z etnických skupín Bantu spoliehajú vo väčšej miere na trhovú stratégiu obživy, stále vykazujú značné prekrývanie stravovacích návykov s komunitami Baak, najmä pokiaľ ide o závislosť na konzumáciu hľúz. Vysoká podobnosť mikrobiómov pozorovaná medzi ľudskými populáciami s tradičným spôsobom obživy a niektorými primátmi môže teda odrážať podobné stravovacie návyky. Zdá sa, že dôležitú úlohu zohráva predovšetkým konzumácia škrobov, celulózy, hemicelulózy a pektínov. K objasneniu faktorov zodpovedných za podobnosť mikrobiómov je však potrebný ďalší výskum,“ vysvetľuje Klára Petrželková.
Otázkou je, či je zmena v zložení mikrobiómu u ľudí s moderným štýlom života smerom k prirodzenejšiemu stavu stále možná. Podľa ďalších výstupov tejto štúdie to možné je. „Zloženie mikrobiómu piatich západných vedcov a dobrovoľníkov dlhodobejšie pracujúcich v oblastiach Dzanga Sangha sa výrazne odchýlilo od mikrobiómov moderných Američanov, a naopak bolo podobné mikrobiómu ľudí Baak a Bantu s tradičným spôsobom obživy, s ktorými žili,“ dodáva Klára Petrželková.
Teraz je potrebné zistiť, či by stratégie pre zlepšenie črevného mikrobiómu u ľudí s tzv. moderným štýlom života mali zahŕňať len zmeny v stravovaní alebo aj tzv. environmentálnu mikrobiálnu expozíciu. Výsledky tejto štúdie, môžu významne prispieť k vývoju prípadných dietických opatrení na zlepšenie ľudského zdravia so zreteľom na civilizačné choroby spojené s poruchami v zložení črevného mikrobiómu.