Litoterapia, čiže liečba pomocou drahých kameňov, nie je ničím novým. Túto prax popularizovalo už v 70. rokoch minulého storočia hnutie New Age. Odvtedy si ju nemôžu vynachváliť početné celebrity, ako napríklad modelka Naomi Campbellová. Venované jej boli nadšené články v tlači a televízne reportáže, píše francúzsky denník le Figaro.
Liečitelia sľubujú mnohé: údajné schopnosti kameňov sú zrejme nekonečné. Na internete sa dozvieme, že akvamarín predchádza srdcovým chorobám či že zápchu pomôže vyliečiť elixír z jantáru. Na akom vedeckom či lekárskom základe? To nikto nevie. Rozhodne to nikdy nepreukázala žiadna vedecká štúdia.
„Litoterapeutom“ zjavne nechýba predstavivosť a pseudovedecké termíny, aby vysvetľovali moc svojich kameňov (a samozrejme je predávali). Na internetovom serveri France minéraux sa napríklad dozvieme, že príslušný kameň v kontakte s pokožkou vyvolá vibračnú rezonanciu, ktorá stimuluje organické minerály a odstráni prípadné poruchy funkčnej činnosti tela. Každý kameň má podľa liečiteľov unikátnu vibráciu a aktivuje energetické centrá (čakry).
„To je groteskné,“ vyhlasuje Christian Chopin, riaditeľ výskumu pri Štátnom ústredí vedeckého výskumu (CNRS), ktorý sa špecializuje na mineralógiu. "Svet minerálov je charakterizovaný stálosťou: na rozdiel od živého sveta neprodukuje sám energiu (okrem rádioaktívnych substancií).
Pripočítať minerálom ‚pozitívnu energiu‘ alebo nejakú liečebnú vlastnosť je šarlatánstvo. Proste neexistuje žiadna možná interakcia medzi minerálmi a ľudským telom," uvádza vedec.
A čo na to litoterapeuti? Že je to iná energia, než aká bola doteraz vedecky popísaná. Je to podľa nich energia mystická a duchovná. Litoterapia, rovnako ako ostatné pavedy, zneužíva krehkosť ľudskej mysle. Všetci sme v pokušení nazdávať sa, že existuje zázračné riešenie choroby, ktorej sa nemôžeme zbaviť, či už ide o migrénu, bolesti chrbta či ťažšie ochorenie. Človek má sklon veci spájať (napríklad drží minerál v ruke a konštatuje zlepšenie), hoci neexistuje žiadna spojitosť. Tomu sa v psychológii hovorí iluzórna korelácia.
Prečo toľko ľudí zázračnej moci kameňov verí? Pretože litoterapeuti sú šikovní. Opierajú sa vo svojej argumentácii o údajne vedecké práce. Neváhajú zdôvodniť svoju prax príkladmi z histórie: v starom Egypte boli zosnulí s takými kameňmi pochovávaní. Sú to výzvy na tradíciu.
Pokiaľ ide o osoby, ktorých stav sa v kontakte s kameňmi skutočne zlepšil, jedná sa o placebo efekt. V prípade litoterapie to preukázala štúdia z roku 2001. Britský psychológ Chris French si vybral 80 dobrovoľníkov, ktorým predložil dotazník týkajúci sa toho, do akej miery veria paranormálnym javom. Potom im dal predmet, o ktorom vyhlásil, že je to kremeň. Chvíľu mali dobrovoľníci nad kameňom meditovať a potom oznámiť, čo cítia.
Výsledok nebol žiadnym prekvapením. Osoby, ktoré silne verili v nadzemské javy, pociťovali najväčší účinok. A to napriek tomu, že namiesto kremeňa dostali obyčajný úlomok skla. Z toho vyplýva záver, že moc, ktorá sa pripisuje kameňom, je čisto psychologická.
Pre zdravého človeka nie je litoterapia nebezpečná. U chorého je to inak. „Ak sa ťažko chorý opiera o údajnú silu kameňov, môže ho to stáť život,“ tvrdí profesor Edzard Ernst z Exeterskej univerzity, ktorý sa špecializuje na štúdium takzvaných alternatívnych liečebných postupov.
Vo Francúzsku sa napríklad v roku 2012 stalo, že žena s rakovinou, ktorá odmietla konvenčnú liečbu, sa obrátila na liečiteľa. Ten svoju obeť presvedčil, aby si za 5 000 eur kúpila posteľ z kameňa, ktorý ju mal vyliečiť. Žena bez lekárskej starostlivosti zomrela.