Vyplýva to zo štúdie publikovanej v odbornom magazíne Science, o ktorej informoval server The Daily Mail.
„Genetické odlišnosti boli jednoducho ohromujúce,“ konštatoval Ron Pinhas z Viedenskej univerzity, ktorý porovnával vzorky DNA z pozostatkov sluchových kostičiek zomretých obyvateľov starovekého Ríma.
Bádatelia z univerzity v Stanforde v spolupráci s talianskymi kolegami zistili, že zatiaľ čo v ranom období starovekého Ríma a po úpadku Západorímskej ríše v 4. storočí nášho letopočtu zloženie obyvateľov zodpovedalo predkom dnešných Západoeurópanov, v čase najväčšieho rozmachu Ríma do ríše začali prúdiť prisťahovalci z dnešného Grécka , Sýrie a Libanonu. Tento fakt zloženie obyvateľov zásadne zmenil. S Európanmi začali mať Rimania veľmi skoro pramálo spoločného.
Kým vzorky odobraté z pozostatkov troch jedincov, ktorí žili pred 9 až 12-tisíc rokmi, korešpondovali s európskymi lovcami-zberačmi, pred 9-tisíc rokmi sa veci dali do pohybu. Medzi obyvateľov sa začali miešať prisťahovalci z dnešného Turecka.
„Masová migrácia je niekedy považovaná za nový fenomén, ale zo vzoriek starovekej genetickej informácie je jasné, že sa populácie vo veľkom miešali dlhý čas,“ konštatoval genetik Jonathan Pritchard zo Stanfordskej univerzity.
V období 900 až 200 rokov pred naším letopočtom, keď sa Rím rozrastal a stával sa mocnejším, diverzita naďalej rástla a vrchol dosiahla v rokoch 27 pred naším letopočtom až 300 nášho letopočtu, kedy bol Rím hlavným mestom ríše siahajúcej od severnej Afriky, cez blízky východ až po Britániu. Iba dve vzorky zo štyridsiatich ôsmich z tejto doby zložením DNA zodpovedajú príbuznosti s dnešnými Európanmi.
Celkom vedci odobrali vzorky z pozostatkov 127 ľudí, ktoré našli na 29 archeologických náleziskách na území niekdajšej Rímskej ríše.