JANUÁR:
1. – Americká sonda New Horizons preletela okolo planétky Ultima Thule, najvzdialenejšieho objektu slnečnej sústavy, ktorá je od Zeme vzdialená asi 6,4 miliardy kilometra.
3. – Čínska sonda Čchang-e 4 prvýkrát v histórii letov do vesmíru úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca.
3. – Archeológovia v Mexiku objavili prvý chrám zasvätený Xipe Totekovi, bohu plodnosti, ktorý bol zobrazovaný ako z kože stiahnuté ľudské telo.
FEBRUÁR:
2. – Archeológovia objavili v egyptskej provincii Minja pohrebné komory, v ktorých sa nachádzalo asi 50 múmií rôznej veľkosti a pohlavia.
Foto: NASA
13. – Oznámením amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) oficiálne skončila misia robotu Opportunity na Marse, ktorý na Marse pristál 25. januára 2004 a posledné prepojenie nadviazal 10. júna 2018.
MAREC:
2. – Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride k prvému testovaciemu letu odštartovala nová kozmická loď Crew Dragon americkej spoločnosti SpaceX bez posádky. Na Zem sa vrátila 8. marca.
19. – Prestížnu Ábelovu cenu za matematiku prvýkrát získala žena – americká matematička Karen Keskullaová Uhlenbecková.
APRÍL:
2. – Vedci prvýkrát z nezávislého zdroja potvrdili, že na povrchu Marsu sa vyskytuje metán, teda plyn, ktorý je považovaný za možnú známku existencie živých organizmov.
10. – Vedci informovali, že zrejme objavili nový druh človeka, ktorý žil na filipínskom ostrove Luzon ešte pred 50 000 rokmi. Nový druh, ktorý podľa miesta nálezu dostal meno Homo luzonensis, bol vysoký necelých 120 centimetrov.
10. – Medzinárodný tím astronómov zverejnil prvú snímku tzv. Čiernej diery, ktorý sa podarilo zaobstarať vďaka projektu Event Horizon Telescope (Teleskop horizontu udalostí, EHT).
Foto: Reuters, Courtesy Space IL/HANDOUT
11. – Robotická sonda Berešit izraelskej neziskovej organizácie SpaceIL nezvládla pristátie na Mesiaci.
28. – Americký výskumník Victor Vescovo dosiahol pri ponore na dno Mariánskej priekopy v Tichom oceáne rekordnú hĺbku 10 928 metrov, čím prekonal rekord Švajčiara Jacquesa Piccarda a Američana Donalda Walsha z 23. januára 1960 (10 911 metrov).
MÁJ:
20. – Začala platiť nová definícia kilogramu (jednotka hmotnosti), kelvinu (jednotka termodynamickej teploty), ampéra (jednotka elektrického prúdu) a móla (jednotka látkového množstva). Novo sa základná jednotka hmotnosti odvodzovala od pevnej hodnoty Planckovej konštanty a nie od etalónu kilogramu, rozhodol o tom 16. novembra 2018 Medzinárodný úrad pre miery a váhy (BIPM).
JÚN:
9. – Česká expedície Monoxylon III dorazila na ostrov Kréta, do cieľa svojej približne 400 kilometrov dlhej plavby Egejským morom z pevninského Grécka. Plavba v replike pravekého plavidla z Atiky cez reťazec ostrovov na Krétu začala 25. mája.
JÚL:
10. – Homo sapiens čiže človek múdry sa presunul z Afriky do Európy možno až o 150 000 rokov skôr, než sa pôvodne uvádzalo. Vedci z univerzít v Tübingene a Atén to napísali v štúdii zverejnenej v odbornom časopise Nature. Analyzovali fragment lebky moderného človeka nájdenej v jaskyni Apidima v južnom Grécku.
16. – Archeológovia objavili pri Jeruzaleme pozostatky neobvykle rozsiahleho neolitického osídlenia, ktoré bolo podľa nich rozlohou najväčším nálezom svojho druhu v oblasti dnešného Izraela a okolia.
AUGUST:
4. – Francúz Franky Zapata úspešne preletel Lamanšský prieliv na svojom futuristickom dopravnom prostriedku Flyboard Air.
Foto: Reuters, PASCAL ROSSIGNOL
21. – Archeológovia v Peru našli nástenný reliéf, ktorý tu pred 3 800 rokmi vytvorila takzvaná caralská civilizácia.
28. – Vedecký tím v Etiópii našiel takmer kompletnú lebku predchodcu človeka, ktorá je stará 3,8 milióna rokov. Lebka patrila druhu ľudoopov známych ako Australopithecus anamensis žijúci pred 4,2 miliónmi rokmi.
SEPTEMBER:
6. – Indické vesmírne stredisko stratilo kontakt s modulom sondy Čandrájan-2, ktorý mal pristáť na Mesiaci.
25. – Pri Pekingu otvorili nové obrie medzinárodné letisko Ta-sing s najväčším terminálom na svete.
OKTÓBER:
7. – Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali Američania William Kaelin a Gregg Semenza a Brit Peter Ratcliffe za objav molekulárnych mechanizmov, prostredníctvom ktorých bunky vnímajú dostupné množstvo kyslíka a prispôsobujú sa tomu.
8. – Nobelovu cenu za fyziku získali Američan kanadského pôvodu James Peebles a Švajčiari Michel Mayor a Didier Queloz za svoj príspevok k pochopeniu vývoja vesmíru a miesta našej planéty v ňom.
9. – Nobelovu cenu za chémiu získali Američan narodený v Nemecku John Goodenough, britsko-americký vedec Stanley Whittingham a Japonec Akira Jošino za vývoj lítium-iónových batérií.
16. – Archeológovia v egyptskom Luxore objavili najmenej 20 starovekých drevených sarkofágov. Jednalo sa o „najväčší a najvýznamnejší“ nález za posledné roky.
NOVEMBER:
Foto: SHUTTERSTOCK
15. – Japonskí vedci objavili na juhoperuánskej planine Nazca a v jej okolí 140 nových obrazcov, takzvaných geoglyfov, ktoré podľa nich pochádzajú z doby medzi 1. storočím pred naším letopočtom a rokom 300.
DECEMBER:
12. – V Indonézii našli nástennú maľbu starú 44-tisíc rokov. Zobrazuje diviaky a byvoly, ktoré lovia bytosti pripomínajúce človeka, pričom majú chvosty a rypáky a držia pritom laná a oštepy. Niektorí vedci si myslia, že je to najstaršie vyobrazenie príbehu.