Naša kostra sa mení a má rôzne funkcie

29.12.2019 08:42
kostra, kosť, kosti
Ilustračné foto. Autor:

Poznáme svoje kosti? Naša kostra sa neustále mení a má mnohé funkcie, vrátane ochrany tela. Napríklad rebrá zaisťujú bezpečie našim najdôležitejším orgánom, píše taliansky denník Corriere della Sera.

Učíme sa, že ľudská kostra má 206 kostí. Avšak deti sa rodia s viac ako 300 kosťami, pôvodne tvorenými chrupavkami. Tie v prvých rokoch života mineralizujú, zároveň sa niektoré kosti spájajú dohromady. Istí ľudia sa však rodia s kosťami navyše, napríklad majú trinásty pár rebier, čo je veľmi zriedkavé, alebo majú navyše iné kosti.

U niekoho sa zase vyvinú počas života ďalšie kosti. Nedávna štúdia ukázala, že drobná kostič v podobe fazule fabella, ktorá sa nachádza na zadnej strane kolena a ktorú mali naši predkovia, sa objavuje znova. V roku 1918 bola táto kostička nájdená u 11 percent svetovej populácie, zatiaľ čo vlani už to bolo u 39 percent. Táto kostička má za úlohu poskytovať telu viac stability. Prečo sa ale opäť objavuje? Vedci túto skutočnosť vysvetľujú tým, že vďaka lepšej výžive sme vyšší a ťažší a máme dlhšiu holennú kosť a svalnatejšie lýtka.

Zmeny výšky u dieťaťa v prvom roku života sú veľmi rýchle a výška dospelého je dosiahnutá v neskorej adolescencii. Ale aj keď naše kosti prestanú rásť, môže sa naša výška meniť. V kĺboch ​​je vrstva zložená z vody a kolagénu: chrupavka. Počas dňa pôsobí na chrupavku gravitácia, najmä na chrbticu, a to znamená, že sme večer, než ideme spať, menší. Našťastie sa chrupavka po horizontálnom uvoľnení vracia k pôvodnému rozmeru. Vo vesmíre, kde nie je gravitácia, sa na kozmonautoch prejavuje opačný efekt: po určitej dobe strávenej vo vesmíre sú vyšší asi o tri percentá. Nestláča sa však len chrupavka: stáva sa to aj u kostí. Vedci zistili, že holenná kosť sa pri behu dočasne skracuje o jeden milimeter.

Bedrová kosť je spojená so stehennou kosťou, holenná kosť s jabĺčkom a tak ďalej. Všetky kosti sú pripojené jedna k druhej s výnimkou jazylky. Tá má podobu písmena U, nachádza sa pri koreni jazyka a držia ju svaly a spoje v dolnej časti lebky a čeľuste. Táto kosť umožňuje hovoriť, dýchať a prehĺtať. Jazylka sa len výnimočne zlomí. Jej zlomenina po smrti ukazuje na to, že sa dotknutá osoba obesila alebo bola uškrtená.

Dlhé kosti sú plné kostnej drene tvorenej tukovými, krvnými a imunitnými bunkami. Deti majú kostnú dreň ružovú a jej úlohou je produkovať krvné bunky. V dospelosti je kostná dreň žltá a obsahuje desať percent všetkého tuku dospelého tela. Vedci si dlho mysleli, že tukové bunky kostnej drene majú iba funkciu výplne, ale napokon zistili, že tuk vo vnútri kostí má významné metabolické a endokrinné funkcie.

Najmenšími kosťami ľudského tela sú kladivko, nákovka a strmienok, ktoré sa nachádzajú v uchu. Ich úlohou je odovzdávať zvukové vibrácie zvonku do vnútorného ucha. Tieto kostičky sú nielen najmenšie, ale tiež sú jediné, ktoré sa po roku veku mení. Zmena ich formy môže ovplyvniť sluch. Pri strese uvoľňuje naše telo adrenalín. Vedci predpokladajú, že hormón osteokalcín, uvoľňovaný bunkami kostí, môže hrať kľúčovú úlohu pri reakcii na stres. Pri pokuse na myšiach chovaných bez schopnosti produkovať osteokalcín sa ukázalo, že u nich v stave silného stresu nenastáva, na rozdiel od normálnych myší, reakcia „boj alebo útek“. Vedci merali úroveň osteokalcínu u človeka a zistili, že sa vo väčšom množstve nachádza v krvi a moči potom, čo boli ľudia vystavení stresu.

#výskum #veda #rebrá #ochrana tela #kostra #kosti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku