Pomôcť včasnému nasadeniu správnej liečby na sklerózu multiplex alebo skoršiemu odlíšeniu prejavov Parkinsonovej choroby od iných porúch hybnosti môžu nové metódy merania a analýzy dát, ktoré získavajú lekári z vyšetrenia na magnetickej rezonancii. Odborníci z Lekárskej fakulty a z inštitútu CEITEC Masarykovej univerzity ich v posledných rokoch rozvíjali s pomocou kolegov z Minnesotskej univerzity a budú sa snažiť o ich zavedenie do praxe.
Odborníci môžu odhaliť napríklad premeny v obale nervových vlákien alebo malé zmeny v bielej hmote mozgu, ktoré na bežných snímkach a protokoloch z rezonancie nie sú vidieť.
Školiť sa v Spojených štátoch a prenášať najnovšie zobrazovacie techniky do Českej republiky im umožnil grant EÚ z Horizon 2020. Jedným z odborníkov, ktorí v rámci projektu pracovali na nových metódach zobrazovania mozgu, je neurológ Pavel Filip, ktorý pôsobí na I. neurologickej klinike Fakultnej nemocnice u sv. Anny a Lekárskej fakulty MU.
„Jednoducho povedané sme rozvíjali metódy, ktoré umožnia snímať v magnetickej rezonancii iné deje a zmeny mozgu, než išlo doteraz. Tieto prístroje pracujú na princípe detekcie stavu molekúl v ľudskom tele. Nové metódy nám umožňujú snímať zmeny spojené s pohybom molekúl o frekvenciách, voči ktorým sú bežné protokoly slepé. Môžeme tak zaznamenať patologické zmeny, ktoré sa pri nastaveniach magnetickej rezonancie používaných v bežnej praxi nezobrazia,“ vysvetlil Filip.
Odborníci tak môžu odhaliť napríklad premeny v obale nervových vlákien alebo malé zmeny v bielej hmote mozgu, ktoré na bežných snímkach a protokoloch z rezonancie nie sú vidieť. Je to dôležité napríklad u pacientov s roztrúsenou sklerózou, u ktorých by sa tak choroba dala nielen zachytiť skôr, ale mohlo by to pomôcť aj s výberom liečby.
"Lieky tlmiace prejavy a spomaľujúce priebeh ochorenia sú pomerne drahé a nevieme odhadnúť, ako dobre a ako rýchlo u daného pacienta ten konkrétny zaberie. Ako lekári tak musíme niekedy počkať, aby sme zistili úspešnosť liečby. Ak by sme však mohli na snímkach z magnetickej rezonancie sledovať, či zaberá, mohli by sme aj lepšie reagovať na potreby jednotlivých pacientov, "uviedol Filip.
Nové meracie protokoly, ktoré sú citlivejšie na niektoré diagnózy, vytvorili vedci v Spojených štátoch z Minnesotskej univerzity. Lekári v Brne a ďalších krajinách ich potom testovali pri rôznych ochoreniach. „Najskôr na malom množstve pacientov a zdravých ľuďoch, aby sme overili ich fungovanie. Teraz už máme nameraných niekoľko stoviek ľudí a pracujeme na tom, aby sa metóda dala využiť aj na bežných prístrojoch v nemocniciach. Zatiaľ sme využívali len magnetickú rezonanciu v inštitúte CEITEC Masarykovej univerzity, ktoré sú na veľmi vysokej technickej úrovni, a zvládnu tak zložitejšie úlohy než väčšina nemocničných prístrojov,“ podotkol neurológ.
Metódy, ktoré Filip pomáhal vyvíjať, už sú také náročné, že ich prístroj sám nevie vyhodnotiť a je na to potrebná zložitá analýza. Spracovanie celého zobrazovacieho protokolu zaberie superpočítaču aj 36 hodín na jedného pacienta.
Práve analytickou časťou sa neurológ zaoberal. „Nie je úplne štandardné, aby toto riešil lekár, je to skôr záležitosť technikov. Ale mne boli počítače vždy blízke, a navyše som v rámci doktorátu strávil pol roka v parížskom výskumnom centre, kde som sa učil práve základy spracovania prístrojových dát. Musel som teda okrem medicíny viac preniknúť aj do fyzikálnej podstaty merania a stačí mi to, aby som si vytvoril na biológii založenú hypotézu, na základe ktorej navrhnem protokol merania.“
Kvôli zložitejšej analýze budú nové metódy bežnejšie dostupné až o niekoľko rokov. Odborníci sa ale okrem ich vylepšovania snažia zistiť, či sa nedajú využiť tiež na sledovanie ďalších vecí, konkrétne prejavov starnutia.
„Stále viac ľudí sa dožíva vyššieho veku a bolo by bezchybné udržať ich čo najdlhšie v kondícii nielen čo do pohybu, ale aj pamäte. Chceme zistiť, či nám nový prístup neumožní vysledovať moment, kedy sa začínajú na mozgu prejavovať metabolické a ďalšie zmeny a začne klesať počet fungujúcich mozgových buniek. V ten moment by sme napríklad mohli zasiahnuť efektívnejšie ako vo chvíli, keď už človek začne výrazne zabúdať,“ priblížil ďalšie možnosti využitia Filip. Medzi ďalšie patrí napríklad odlíšenie pacientov s Parkinsonovou chorobou a pacientov s inými druhmi trasu, ktorí potom vyžadujú rozdielnu liečbu.
Zdroj: Masarykova univerzita, Brno