Vedecké objavy 2019: Čo bolo príčinou úmrtia tzv. Ďatlovovej výpravy? Ako vyzerá srdce z 3D tlačiarne?

, 09.01.2020 07:15
vesmír, slnečná sústava
Na povrchu Mesiaca môže byť voda. Autor:

Čo je na odvrátenej strane Mesiaca? Ako vyzerá prvé srdce z tkaniva a ciev vytlačené 3D tlačiarňou? Tieto a iné odpovede našli vedci v januári až máji 2019.

JANUÁR:

  • Americká sonda New Horizons preletela okolo planétky Ultima Thule, najvzdialenejšieho objektu slnečnej sústavy, ktorá je od Zeme vzdialená asi 6,4 miliardy kilometra.
  • Archeológovia v Mexiku objavili prvý chrám zasvätený Xipe Totekovi, bohu plodnosti, ktorý bol zobrazovaný ako z kože stiahnuté ľudské telo.
Čínska sonda Čchang-e  4 zistila, čo je na...
Čínska sonda Čchang-e 4 zistila, čo je na odvrátenej strane Mesiaca. Autor: jpl.nasa.gov
  • Čínska sonda Čchang-e 4 prvýkrát v histórii letov do vesmíru úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Sonda mäkko pristála na odvrátenej strane Mesiaca 3. januára. Od tohto pristátia Čínska spoločnosť pre letectvo a vesmír (CASC) zverejnila na internete viacero fotografií z povrchu Mesiaca – vrátane stôp, ktoré tam zanecháva lunárne vozidlo (rover) Nefritový králik 2 (čínsky Jü-tchu). Skúmanie vesmíru z odvrátenej strany Mesiaca by mohlo pomôcť vedcom dozvedieť sa viac o prvopočiatku slnečnej sústavy a dokonca o vzniku prvých hviezd vo vesmíre. Odvrátenú stranu Mesiaca nie je možné vidieť zo Zeme a ľudovo je nazývaná „temná strana“ preto, že je pomerne neznáma, a nie preto, že na ňu nedopadá slnečné svetlo.

FEBRUÁR:

  • Archeológovia objavili v egyptskej provincii Minja pohrebné komory, v ktorých sa nachádzalo asi 50 múmií rôznej veľkosti a pohlavia.
  • Oznámením amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa oficiálne skončila misia robota Opportunity na Marse, ktorý tam pristál 25. januára 2004 a posledné prepojenie nadviazal 10. júna 2018.
  • Ruská prokuratúra zverejnila výsledky rozsiahleho vyšetrovania trestného stíhania vo veci 60 rokov starého prípadu úmrtia skupiny turistov z tzv. Ďatlovovej výpravy v priesmyku na Urale v roku 1959. Tromi najpravdepodob­nejšími pracovnými verziami sú momentálne: lavína, dosková lavína a uragán. Konkrétne rýchly vietor, ktorý je aj jednou z príčin vzniku doskových lavín, predstavuje v danej oblasti nebezpečnú prírodnú silu, na čo často upozorňujú aj príslušníci tamojšieho „domorodého národa“. V noci z 1. na 2. februára 1959 zahynula za doteraz nejasných okolností v priesmyku na severnom Urale skupina turistov vedená študentom techniky Igorom Ďatlovom. Počas pátracej operácie, ktorá sa začala až 16. februára, boli postupne nájdené telá všetkých účastníkov výpravy. Určovanie príčiny ich tragického konca komplikovala skutočnosť, že väčšina tiel bola nájdená nahá v snehu, pričom niektoré niesli znaky zvláštnych, so životom nezlučiteľných poranení. To vyvolávalo dojem, že turisti sa niečoho zľakli do takej miery, že vybehli zo stanu do mrazivého počasia takmer úplne nahí. V súvislosti s tragédiou preto vznikali počas šiestich desaťročí rôzne konšpiračné a mysteriózne teórie hovoriace, že výprava sa stala obeťou tajných vojenských testov, mimozemšťanov či útoku snežného muža yetiho.

MAREC:

  • Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride na prvý testovací let odštartovala nová kozmická loď Crew Dragon americkej spoločnosti SpaceX bez posádky.
  • Prestížnu Ábelovu cenu za matematiku prvýkrát získala žena – americká matematička Karen Keskullaová Uhlenbecková.
Vedci možno budú schopní zapínať a vypínať gény.
Vedci možno budú schopní zapínať a vypínať gény. Autor: SHUTTERSTOCK
  • Českí vedci vytvorili umelý prepínač DNA. Môže pomôcť v boji s chorobami. Na ceste k praktickému využitiu tohto objavu je ale ešte mnoho prekážok. V tlačovej správe to oznámil Ústav organickej chémie a biochémie Akadémie vied ČR. Vedci pripravili chemický prepínač DNA, ktorá je nositeľkou genetickej informácie organizmov. V budúcnosti tak možno budú vedci podľa biochemického ústavu schopní jednoduchými chemickými reakciami ovplyvňovať vypínanie či zapínanie génov – konkrétnych úsekov DNA, a tým aj tvorbu proteínov ovplyvňujúcich napríklad rozvoj či liečbu rôznych ochorení.
  • Kmeňové bunky sa obnovujú v rastových zónach kostí rovnako ako v krvi či koži. Objav tejto ich funkcie môže do budúcnosti zlepšiť liečebné postupy alebo znížiť rastové poruchy u detí. O výskume informovala Akadémia vied ČR. Tento výskum ukázal, že aj v kostiach existujú bunky, ktoré určitý čas umožňujú zachovanie rastových zón potrebných na predlžovanie dlhých kostí a zabezpečujú rast kostí do dĺžky až do dosiahnutia dospelosti.
Ilustračné foto.
  • Na povrchu Mesiaca môže byť voda. Vedci sa domnievali, že Mesiac je predovšetkým vyprahnutý a voda tam existuje najmä v ľadových vreckách v kráteroch blízkosti jeho pólov. V posledných rokoch ale sonda amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) identifikovala povrchovú vodu v riedkych molekulárnych populáciách viazaných na mesačnej horninovej pôde, teda regolite.
  • Pí má novú rekordnú dĺžku, 31 biliónov číslic. Doterajší rekord z roku 2016 bol 22 biliónov číslic. Rekord sa podarilo prekonať Emme Harukaovej Iwaovej, zamestnankyni firmy Google z Japonska, s pomocou služby Cloud computing firmy Google, uviedla na svojich internetových stránkach BBC. Na výpočte pracovalo 121 dní celkovo 25 virtuálnych počítačov.
  • Vedci potvrdili, že očkovanie nespúšťa autizmus. Na výskume sa v Dánsku zúčastnilo vyše 657 000 detí narodených v rokoch 1999 až 2010. Argument autizmu často používajú ľudia odmietajúci očkovanie.
  • Vedcom v Británii sa zrejme podarilo transplantáciou kostnej drene zbaviť ďalšieho chorého vírusu HIV, ktorý spôsobuje chorobu AIDS. Prípad, ktorý ešte nie je označovaný ako vyliečenie a ktorý odborníci považujú za ďalší krok k hľadaniu lieku, je jedným z tém štvordňovej vedeckej konferencie v Seattli a informoval o ňom aj odborný žurnál Nature.

APRÍL:

  • Vedci prvýkrát z nezávislého zdroja potvrdili, že na povrchu Marsu sa vyskytuje metán, teda plyn, ktorý je považovaný za možnú známku existencie živých organizmov.
  • Vedci informovali, že zrejme objavili nový druh človeka, ktorý žil na filipínskom ostrove Luzon ešte pred 50 000 rokmi. Nový druh, ktorý podľa miesta nálezu dostal meno Homo luzonensis, bol vysoký necelých 120 centimetrov.
  • Medzinárodný tím astronómov zverejnil prvú snímku tzv. Čiernej diery, ktorý sa podarilo zaobstarať vďaka projektu Event Horizon Telescope (Teleskop horizontu udalostí, EHT).
  • Robotická sonda Berešit izraelskej neziskovej organizácie SpaceIL nezvládla pristátie na Mesiaci.
  • Americký výskumník Victor Vescovo dosiahol pri ponore na dno Mariánskej priekopy v Tichom oceáne rekordnú hĺbku 10 928 metrov, čím prekonal rekord Švajčiara Jacqua Piccarda a Američana Donalda Walsha z 23. januára 1960 (10 911 metrov).
Najstarším typom molekúl vesmíru je skutočne...
Najstarším typom molekúl vesmíru je skutočne hybrid hélia a vodíka.
  • NASA detekovala najstarší typ molekúl vesmíru. Už dlho sa predpokladá, že pravdepodobne najstarší typ molekúl vo vesmíre bola HeH, čiže jednoduchý dvojprvkový hydrid hélia. Je to celkom logické uvažovanie, keď hélium a vodík sú najstaršie prvky. Až teraz to však bolo potvrdené pozorovaním. Doteraz sa HeH nedarilo nikde vo vesmíre nájsť, ale vedci obsluhujúci zariadenia Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy (SOFIA) americkej NASA túto molekulu objavili vo vzdialenej hmlovine.
Sonda InSight na Marse.
Sonda InSight na Marse.
  • Sonda InSight na Marse prvýkrát zaznamenala ,marsotrasenie'. O takzvanom marsotrasení, obdobe zemetrasenia, sa doteraz len špekulovalo. Objav potvrdilo francúzske Národné centrum pre výskum vesmíru (CNES), ktoré prístroj SEIS na meranie seizmických vĺn vyrobilo a spravuje. SEIS je súčasťou sondy InSight, ktorú na červenú planétu dopravil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Prvá snímka čiernej diery.
Prvá snímka čiernej diery.
  • Astronómovia zverejnili prvú reálnu snímku čiernej diery. Fotografia zachytáva obriu čiernu dieru v centre galaxie Messier 87. Je na nej viditeľný jasný ohnivý kruh vytvorený svetlom zahnutým intenzívnou gravitáciou okolo čiernej diery. Čierna diera je od Zeme vzdialená okolo 50 miliónov svetelných rokov a vznikla na základe dát zo siete ôsmich teleskopov z celého sveta, uviedla agentúra BBC.
  • Čínski vedci implantovali opiciam gén ľudského mozgu. Pokus sa uskutočnil v rámci štúdie evolúcie ľudskej inteligencie. Mnoho vedcov však výskum z etických dôvodov neschvaľuje. Výskumníci implantovali jedenástim makakom verziu ľudského génu MCPH1, ktorý by mal podľa ich odhadu zohrávať úlohu pri vývoji ľudského mozgu. Zistili, že mozgy týchto opíc, rovnako ako mozgy ľudí, sa vyvíjali pomalším tempom, ale zvieratá preukázali lepšie výsledky v testoch krátkodobej pamäti a mali rýchlejšie reakcie ako zvieratá voľne žijúce v prírode. Rozdiely vo veľkosti mozgov u opíc z oboch skupín vedci nezaznamenali. Fázy testov sa dožilo päť opíc z pôvodných jedenástich. Podľa autorov výskumu sú makaky ľuďom natoľko geneticky vzdialené, že nebolo potrebné sa zaoberať etickými otázkami. Niektorí vedci sú však iného názoru.
Ilustračné foto.
  • Izraelským vedcom sa podaril prelomový objav, vytlačili 3D srdce z tkaniva a ciev. Podľa vyhlásenia vedúceho projektu – Tala Dvira z Telavivskej univerzity (TAU) – predstavuje srdce veľkosti králičieho „prvý prípad, keď sa podarilo navrhnúť a vytlačiť kompletné srdce obsahujúce bunky, cievy, komory aj predsiene“. Ako Dvir uviedol, „ľudia už v minulosti dokázali vytlačiť štruktúru srdca, ale bez buniek a ciev“. Predtým ako bude možné podobne vytlačené 3D srdcia transplantovať, musia vedci zdolať ešte množstvo prekážok. V prvom rade bude nutné naučiť vytlačené srdcia „správať sa“ ako skutočné orgány, a až potom ich bude možné transplantovať zvieratám, dodal izraelský vedec.

MÁJ:

  • Začala platiť nová definícia kilogramu (jednotka hmotnosti), kelvina (jednotka termodynamickej teploty), ampéra (jednotka elektrického prúdu) a molu (jednotka látkového množstva). Novo sa základná jednotka hmotnosti odvodzuje od pevnej hodnoty Planckovej konštanty a nie od etalónu kilogramu, rozhodol o tom 16. novembra 2018 Medzinárodný úrad pre miery a váhy (BIPM).
Ilustračné foto.
  • Mesiac sa scvrkáva. Podľa zistení NASA sa Mesiac za stovky miliónov rokov zmenšil priemerne asi o 50 metrov. Jeho povrch sa scvrkáva, podobne ako sa guľôčky hrozna menia na hrozienka, priblížili vedci. Práve pre tento proces dochádza k zemetraseniu, ktoré vedci na Mesiaci zistili analýzou dát z misií Apollo v 60. a 70. rokoch. Podľa NASA sa náš prirodzený spolupútnik zmenšuje, ako sa jeho vnútro ochladzuje, a vytvára tak vytláčaním častí krehkej kôry nad okolité časti špecifické geologické formácie, ktoré sa nazývajú silové zlomy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vedecko-technický pokrok #objavy #mesiac #marsotrasenie #3d tlač
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku