Výskum tria vedcov vytvoril priestor pre nové sľubné stratégie boja s anémiou, rakovinou a mnohými inými ochoreniami.
Autor: SHUTTERSTOCK
Existuje univerzálna krvná skupina? Čo vynašli naši vedci? Čo prezradí klamárov? Tieto a iné odpovede našli vedci v júni až októbri 2019.
JÚN:
- Česká expedícia Monoxylon III dorazila na ostrov Kréta,
do cieľa svojej približne 400 kilometrov dlhej plavby Egejským morom
z pevninského Grécka. Plavba v replike pravekého plavidla z Atiky cez
reťazec ostrovov na Krétu sa začala 25. mája.
- Náznak univerzálnej krvnej skupiny. Vedci z Univerzity
v Britskej Kolumbii oznámili, že sa priblížili k riešeniu celosvetových
problémov so zásobami krvi. Nedostatok krvi na transfúzie chcú riešiť
tým, že z nej odstránia látky, ktoré rozhodujú o krvnej skupine
človeka. Po rokoch pokusov sa im podarilo premeniť krv skupiny A na
univerzálnu darcovskú skupinu 0. Antigény, ktoré rozhodujú o type
skupiny, odstránili pomocou enzýmov črevnej baktérie Flavonifractor plautii.
Technológiu zatiaľ nemožno zaviesť do praxe, treba ju podrobiť ďalším
pokusom. Vedci musia okrem iného dokázať, že v krvi neostávajú žiadne
zvyškové antigény a že pôsobením enzýmov nedošlo k neželaným zmenám
na darcovských červených krvinkách.
JÚL:
- Homo sapiens, čiže človek múdry sa presunul z Afriky do Európy
možno až o 150 000 rokov skôr, než sa pôvodne uvádzalo. Vedci
z univerzít v Tübingene a Aténach to napísali v štúdii zverejnenej
v odbornom časopise Nature. Analyzovali fragment lebky moderného človeka
nájdenej v jaskyni Apidima v južnom Grécku.
- Archeológovia objavili pri Jeruzaleme pozostatky nezvyčajne
rozsiahleho neolitického osídlenia, ktoré bolo podľa nich rozlohou
najväčším nálezom svojho druhu v oblasti dnešného Izraela a okolia.
- Umelá ruka vráti hmat a ovláda ju myseľ. Pacient ju
ovláda iba vlastnými myšlienkami a robotická ruka mu dokáže
sprostredkovať viac než stovku hmatových vnemov. Vnemy a príkazy putujú
medzi mozgom a protézou vďaka stovkám elektród, ktoré vedci napojili na
nervy v kýpti pacienta. Protéza má zatiaľ jednu výraznú slabinu. Musí sa
nachádzať v blízkosti počítača, ktorý je mimo tela. Jeho úlohou je
prekladať telesné signály do digitálneho jazyka, respektíve do
inštrukcií, ktoré vie protéza pretaviť do želaného pohybu.
- Nový test moču odhalí riziko rakoviny prostaty. Nové
experimentálne vyšetrenie moču môže odhaliť, či muži s rakovinou
prostaty v ranom štádiu budú potrebovať agresívnu liečbu, alebo môžu
zostať bez terapie, ale monitorovaní. Shea Connell, ktorý viedol výskum na
University of East Anglia a Norfolk and Norwich University Hospital uviedol, že
v pláne je rozsiahlejšie testovanie. Dúfa, že testy moču budú lekárom
k dispozícii do troch rokov.
Najľahší supravodivý kábel na
svete má priemer približne jedného milimetra.
- Slovenskí vedci vyvinuli najľahší supravodivý kábel na
svete. Výskumníkom z Elektrotechnického ústavu SAV a Ústavu
materiálov a mechaniky strojov SAV sa podarilo vyvinúť technológiu na
produkciu dosiaľ najľahšieho supravodivého kábla na svete. Supravodivý
efekt je možné využiť v mnohých aplikáciách, pričom v niektorých
z nich ako napríklad v kozmickom, leteckom a energetickom priemysle je
z viacerých dôvodov potrebná nízka celková hmotnosť zariadení so
supravodičom. „Supravodič je materiál, ktorý pri nízkych teplotách
vykazuje nulový elektrický odpor, a teda predstavuje dokonalý vodič schopný
prenášať obrovské prúdy. Táto vlastnosť sa využíva napríklad pri
konštrukcii supravodivých cievok schopných vytvárať extrémne silné
magnetické polia nevyhnutné pre fungovanie magnetickej rezonancie pre
detailnú diagnostiku v medicíne (MRI)," povedal Ing. Pavol Kováč, DrSc.,
z Elektrotechnického ústavu SAV.
AUGUST:
- Francúz Franky Zapata úspešne preletel Lamanšský
prieliv na svojom futuristickom dopravnom prostriedku
Flyboard Air.
- Archeológovia v Peru našli nástenný reliéf, ktorý tu
pred 3 800 rokmi vytvorila takzvaná caralská civilizácia.
- Vedecký tím v Etiópii našiel takmer kompletnú lebku predchodcu
človeka, ktorá je stará 3,8 milióna rokov. Lebka patrila druhu
ľudoopov známych ako Australopithecus anamensis žijúcich pred
4,2 milióna rokov.
- Vyrobili najväčší počítačový čip na svete. Čip
s 1,2 bilióna tranzistorov by mal poháňať umelú inteligenciu. Pre
americký startup Cerebras Systems ho vyrobila spoločnosť TSMC.
- Krvný test na Alzheimerovu chorobu je o krok bližšie.
Výsledky výskumu označili za sľubné aj britskí experti. Nutné sú však
ďalšie, rozsiahlejšie štúdie. V prípade úspechu by však tento objav
mohol pomôcť urýchliť aj hľadanie liečby. Až 20 rokov predtým, ako sa
u postihnutých objavia strata pamäti a zmätenosť typické pre Alzheimerovu
chorobu, začínajú sa v ich mozgu tvoriť zhluky proteínov. Toto však
zatiaľ dokáže odhaliť len náročná pozitrónová emisná tomografia.
Výskumníci z Washington University School of Medicine v St. Louis však
zisťovali hladinu proteínu amyloid beta v krvi 158 dospelých nad 50 rokov,
aby si overili, či sa zhoduje s hodnotami, ktoré určili na základe
mozgových skenov. A zhodovali sa, no iba v 88 percentách prípadov, čo na
diagnostický test nie je dostatočne presné. Keď však tieto informácie
skombinovali s ďalšími dvoma rizikovými faktormi – vekom nad 65 rokov a
genetickou variáciou známou ako APOE4, presnosť krvného testu sa zvýšila
na 94 percent. Svoje zistenia publikovali v časopise Neurology.
- Klamárov pri identifikácii osôb odhalí pohyb očí.
Nový test vie odhaliť, kedy ľudia klamú pri rozpoznávaní tvárí. Deje sa
tak na základe pohybov ich očí. Vedci zo škótskej University of Stirling
zistili, že ľudia, ktorí klamali, keď im ukázali fotografiu známej tváre,
nevedeli zakryť svoju reakciu. Použili metódu, ktorá zaznamenáva pohyb
očí osoby, ktorá sa pozerá na obrázky na monitore.
SEPTEMBER:
- Indické vesmírne stredisko stratilo kontakt s modulom
sondy Čandrájan-2, ktorý mal pristáť na Mesiaci.
- Pri Pekingu otvorili nové obrie medzinárodné letisko
Ta-sing s najväčším terminálom na svete.
- Vedci objavili planétu s vodou a obývateľnou teplotou.
Na planéte s označením K2–18b by sa mohol vyskytovať život. Teraz budú
vedci skúmať, či sú na mieste plyny produkované živými organizmami.
S pomocou vyspelých teleskopov by to bolo možné zistiť zhruba do desiatich
rokov. S odvolaním sa na štúdiu publikovanú vo vedeckom časopise Nature
Astronomy o tom informoval spravodajský web BBC.
- Vedci majú záznam najhoršieho dňa dinosaurov za posledných
66 miliónov rokov – vo forme 130 metrov dlhého stĺpca hornín,
ktorý vyvŕtali z podložia Mexického zálivu. Ide o sedimenty, ktoré sa
nahromadili, keď na planétu dopadol obrovský meteorit. Ten, o ktorom sa
vedci domnievajú, že zapríčinil koniec éry plazov a počiatok éry
cicavcov, napísal spravodajský server BBC. Cicavce túto katastrofu prežili,
dinosaury nie. Profesor Gulick a jeho tím svoje zistenia publikovali
v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences
(PNAS).
- Gél na obnovu zubnej skloviny je realitou. Tím
výskumníkov z univerzity v meste Če-ťiang vytvoril gél, po ktorom sa
sklovina dokáže obnoviť. O výsledkoch svojho výskumu píšu v odbornom
časopise Science. Gél v súčasnosti testujú na myšiach a dúfajú, že ho
v neskorších štádiách výskumu budú môcť otestovať aj u ľudí
v prirodzených podmienkach. A to teda aj keď jedia a pijú.
- Geológovia našli stratený kontinent pochovaný pod
Európou. Bájna Atlantída to však nie je. Má to byť takzvaná
Veľká Adria. Pred približne 240 miliónmi rokov sa oddelila od severu
Afriky. Pohyb tektonických dosiek ju najneskôr pred 100 miliónmi rokov
doslova pochoval pod južnou časťou Európy.
OKTÓBER:
- Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali Američania
William Kaelin a Gregg Semenza a Brit Peter Ratcliffe, ktorí sa vo
svojej práci venovali lepšiemu pochopeniu mechanizmu, akým bunky
zaznamenávajú a reagujú na dostupnosť kyslíka, čo predstavitelia
inštitútu označili za „najzásadnejší adaptívny proces“. Výskum tohto
tria vedcov vytvoril priestor pre nové sľubné stratégie boja s anémiou,
rakovinou a mnohými inými ochoreniami. "Zvieratá potrebujú kyslík na
premenu potravy na energiu. Zásadný význam kyslíka bol známy po stáročia,
ako sa však bunky adaptujú na meniacu sa hladinu kyslíka, sa dlho nevedelo.
William G. Kaelin, sir Peter J. Ratcliffe a Gregg L. Semenza prišli na to, ako
bunky dokážu vnímať rôznu dostupnosť kyslíka a prispôsobiť sa tomu.
Odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý reguluje aktivitu génov v reakcii na
premieňajúce sa množstvo kyslíka,“ uvádza sa na oficiálnych stránkach
Nobelových cien.
- Nobelovu cenu za fyziku získali Američan kanadského pôvodu James
Peebles a Švajčiari Michel Mayor a Didier Queloz za svoj príspevok
k pochopeniu vývoja vesmíru a miesta našej planéty v ňom. Rozdelená bola
na dve časti. Prvú získal James Peebles z Princetonskej univerzity za
teoretické objavy vo fyzikálnej kozmológii. Druhú časť získali vedci
Michel Mayor zo Ženevskej univerzity a Didier Queloz pôsobiaci na Ženevskej
aj Cambridgeskej univerzite za objav exoplanéty obiehajúcej hviezdu podobnú
Slnku. Všetci traja vedci prispeli podľa slov generálneho tajomníka
Kráľovskej akadémie vied Gorana Hanssona „k pochopeniu evolúcie vesmíru
a miesta, ktoré v ňom má náš svet“. Polovicu ceny získal podľa
agentúry AP Peebles a o druhú polovicu sa za spoločný objav podelia Mayor a
Queloz.