Vedecké objavy 2019: Existuje univerzálna krvná skupina a čo prezradí klamárov?

, 09.01.2020 07:21
vedec, veda, výskum
Výskum tria vedcov vytvoril priestor pre nové sľubné stratégie boja s anémiou, rakovinou a mnohými inými ochoreniami. Autor:

Existuje univerzálna krvná skupina? Čo vynašli naši vedci? Čo prezradí klamárov? Tieto a iné odpovede našli vedci v júni až októbri 2019.

JÚN:

  • Česká expedícia Monoxylon III dorazila na ostrov Kréta, do cieľa svojej približne 400 kilometrov dlhej plavby Egejským morom z pevninského Grécka. Plavba v replike pravekého plavidla z Atiky cez reťazec ostrovov na Krétu sa začala 25. mája.
Ilustračné foto.
  • Náznak univerzálnej krvnej skupiny. Vedci z Univerzity v Britskej Kolumbii oznámili, že sa priblížili k riešeniu celosvetových problémov so zásobami krvi. Nedostatok krvi na transfúzie chcú riešiť tým, že z nej odstránia látky, ktoré rozhodujú o krvnej skupine človeka. Po rokoch pokusov sa im podarilo premeniť krv skupiny A na univerzálnu darcovskú skupinu 0. Antigény, ktoré rozhodujú o type skupiny, odstránili pomocou enzýmov črevnej baktérie Flavonifractor plautii. Technológiu zatiaľ nemožno zaviesť do praxe, treba ju podrobiť ďalším pokusom. Vedci musia okrem iného dokázať, že v krvi neostávajú žiadne zvyškové antigény a že pôsobením enzýmov nedošlo k neželaným zmenám na darcovských červených krvinkách.

JÚL:

  • Homo sapiens, čiže človek múdry sa presunul z Afriky do Európy možno až o 150 000 rokov skôr, než sa pôvodne uvádzalo. Vedci z univerzít v Tübingene a Aténach to napísali v štúdii zverejnenej v odbornom časopise Nature. Analyzovali fragment lebky moderného človeka nájdenej v jaskyni Apidima v južnom Grécku.
  • Archeológovia objavili pri Jeruzaleme pozostatky nezvyčajne rozsiahleho neolitického osídlenia, ktoré bolo podľa nich rozlohou najväčším nálezom svojho druhu v oblasti dnešného Izraela a okolia.
  • Umelá ruka vráti hmat a ovláda ju myseľ. Pacient ju ovláda iba vlastnými myšlienkami a robotická ruka mu dokáže sprostredkovať viac než stovku hmatových vnemov. Vnemy a príkazy putujú medzi mozgom a protézou vďaka stovkám elektród, ktoré vedci napojili na nervy v kýpti pacienta. Protéza má zatiaľ jednu výraznú slabinu. Musí sa nachádzať v blízkosti počítača, ktorý je mimo tela. Jeho úlohou je prekladať telesné signály do digitálneho jazyka, respektíve do inštrukcií, ktoré vie protéza pretaviť do želaného pohybu.
  • Nový test moču odhalí riziko rakoviny prostaty. Nové experimentálne vyšetrenie moču môže odhaliť, či muži s rakovinou prostaty v ranom štádiu budú potrebovať agresívnu liečbu, alebo môžu zostať bez terapie, ale monitorovaní. Shea Connell, ktorý viedol výskum na University of East Anglia a Norfolk and Norwich University Hospital uviedol, že v pláne je rozsiahlejšie testovanie. Dúfa, že testy moču budú lekárom k dispozícii do troch rokov.
Najľahší supravodivý kábel na svete má priemer...
Najľahší supravodivý kábel na svete má priemer približne jedného milimetra.
  • Slovenskí vedci vyvinuli najľahší supravodivý kábel na svete. Výskumníkom z Elektrotechnic­kého ústavu SAV a Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV sa podarilo vyvinúť technológiu na produkciu dosiaľ najľahšieho supravodivého kábla na svete. Supravodivý efekt je možné využiť v mnohých aplikáciách, pričom v niektorých z nich ako napríklad v kozmickom, leteckom a energetickom priemysle je z viacerých dôvodov potrebná nízka celková hmotnosť zariadení so supravodičom. „Supravodič je materiál, ktorý pri nízkych teplotách vykazuje nulový elektrický odpor, a teda predstavuje dokonalý vodič schopný prenášať obrovské prúdy. Táto vlastnosť sa využíva napríklad pri konštrukcii supravodivých cievok schopných vytvárať extrémne silné magnetické polia nevyhnutné pre fungovanie magnetickej rezonancie pre detailnú diagnostiku v medicíne (MRI)," povedal Ing. Pavol Kováč, DrSc., z Elektrotechnic­kého ústavu SAV.

AUGUST:

  • Francúz Franky Zapata úspešne preletel Lamanšský prieliv na svojom futuristickom dopravnom prostriedku Flyboard Air.
  • Archeológovia v Peru našli nástenný reliéf, ktorý tu pred 3 800 rokmi vytvorila takzvaná caralská civilizácia.
Zrekonštruovaná tvár predchodcu človeka menom...
  • Vedecký tím v Etiópii našiel takmer kompletnú lebku predchodcu človeka, ktorá je stará 3,8 milióna rokov. Lebka patrila druhu ľudoopov známych ako Australopithecus anamensis žijúcich pred 4,2 milióna rokov.
  • Vyrobili najväčší počítačový čip na svete. Čip s 1,2 bilióna tranzistorov by mal poháňať umelú inteligenciu. Pre americký startup Cerebras Systems ho vyrobila spoločnosť TSMC.
Ilustračné foto.
  • Krvný test na Alzheimerovu chorobu je o krok bližšie. Výsledky výskumu označili za sľubné aj britskí experti. Nutné sú však ďalšie, rozsiahlejšie štúdie. V prípade úspechu by však tento objav mohol pomôcť urýchliť aj hľadanie liečby. Až 20 rokov predtým, ako sa u postihnutých objavia strata pamäti a zmätenosť typické pre Alzheimerovu chorobu, začínajú sa v ich mozgu tvoriť zhluky proteínov. Toto však zatiaľ dokáže odhaliť len náročná pozitrónová emisná tomografia. Výskumníci z Washington University School of Medicine v St. Louis však zisťovali hladinu proteínu amyloid beta v krvi 158 dospelých nad 50 rokov, aby si overili, či sa zhoduje s hodnotami, ktoré určili na základe mozgových skenov. A zhodovali sa, no iba v 88 percentách prípadov, čo na diagnostický test nie je dostatočne presné. Keď však tieto informácie skombinovali s ďalšími dvoma rizikovými faktormi – vekom nad 65 rokov a genetickou variáciou známou ako APOE4, presnosť krvného testu sa zvýšila na 94 percent. Svoje zistenia publikovali v časopise Neurology.
  • Klamárov pri identifikácii osôb odhalí pohyb očí. Nový test vie odhaliť, kedy ľudia klamú pri rozpoznávaní tvárí. Deje sa tak na základe pohybov ich očí. Vedci zo škótskej University of Stirling zistili, že ľudia, ktorí klamali, keď im ukázali fotografiu známej tváre, nevedeli zakryť svoju reakciu. Použili metódu, ktorá zaznamenáva pohyb očí osoby, ktorá sa pozerá na obrázky na monitore.

SEPTEMBER:

  • Indické vesmírne stredisko stratilo kontakt s modulom sondy Čandrájan-2, ktorý mal pristáť na Mesiaci.
  • Pri Pekingu otvorili nové obrie medzinárodné letisko Ta-sing s najväčším terminálom na svete.
Ilustračné foto.
  • Vedci objavili planétu s vodou a obývateľnou teplotou. Na planéte s označením K2–18b by sa mohol vyskytovať život. Teraz budú vedci skúmať, či sú na mieste plyny produkované živými organizmami. S pomocou vyspelých teleskopov by to bolo možné zistiť zhruba do desiatich rokov. S odvolaním sa na štúdiu publikovanú vo vedeckom časopise Nature Astronomy o tom informoval spravodajský web BBC.
  • Vedci majú záznam najhoršieho dňa dinosaurov za posledných 66 miliónov rokov – vo forme 130 metrov dlhého stĺpca hornín, ktorý vyvŕtali z podložia Mexického zálivu. Ide o sedimenty, ktoré sa nahromadili, keď na planétu dopadol obrovský meteorit. Ten, o ktorom sa vedci domnievajú, že zapríčinil koniec éry plazov a počiatok éry cicavcov, napísal spravodajský server BBC. Cicavce túto katastrofu prežili, dinosaury nie. Profesor Gulick a jeho tím svoje zistenia publikovali v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
  • Gél na obnovu zubnej skloviny je realitou. Tím výskumníkov z univerzity v meste Če-ťiang vytvoril gél, po ktorom sa sklovina dokáže obnoviť. O výsledkoch svojho výskumu píšu v odbornom časopise Science. Gél v súčasnosti testujú na myšiach a dúfajú, že ho v neskorších štádiách výskumu budú môcť otestovať aj u ľudí v prirodzených podmienkach. A to teda aj keď jedia a pijú.
  • Geológovia našli stratený kontinent pochovaný pod Európou. Bájna Atlantída to však nie je. Má to byť takzvaná Veľká Adria. Pred približne 240 miliónmi rokov sa oddelila od severu Afriky. Pohyb tektonických dosiek ju najneskôr pred 100 miliónmi rokov doslova pochoval pod južnou časťou Európy.

OKTÓBER:

Ilustračné foto.
  • Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali Američania William Kaelin a Gregg Semenza a Brit Peter Ratcliffe, ktorí sa vo svojej práci venovali lepšiemu pochopeniu mechanizmu, akým bunky zaznamenávajú a reagujú na dostupnosť kyslíka, čo predstavitelia inštitútu označili za „najzásadnejší adaptívny proces“. Výskum tohto tria vedcov vytvoril priestor pre nové sľubné stratégie boja s anémiou, rakovinou a mnohými inými ochoreniami. "Zvieratá potrebujú kyslík na premenu potravy na energiu. Zásadný význam kyslíka bol známy po stáročia, ako sa však bunky adaptujú na meniacu sa hladinu kyslíka, sa dlho nevedelo. William G. Kaelin, sir Peter J. Ratcliffe a Gregg L. Semenza prišli na to, ako bunky dokážu vnímať rôznu dostupnosť kyslíka a prispôsobiť sa tomu. Odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý reguluje aktivitu génov v reakcii na premieňajúce sa množstvo kyslíka,“ uvádza sa na oficiálnych stránkach Nobelových cien.
  • Nobelovu cenu za fyziku získali Američan kanadského pôvodu James Peebles a Švajčiari Michel Mayor a Didier Queloz za svoj príspevok k pochopeniu vývoja vesmíru a miesta našej planéty v ňom. Rozdelená bola na dve časti. Prvú získal James Peebles z Princetonskej univerzity za teoretické objavy vo fyzikálnej kozmológii. Druhú časť získali vedci Michel Mayor zo Ženevskej univerzity a Didier Queloz pôsobiaci na Ženevskej aj Cambridgeskej univerzite za objav exoplanéty obiehajúcej hviezdu podobnú Slnku. Všetci traja vedci prispeli podľa slov generálneho tajomníka Kráľovskej akadémie vied Gorana Hanssona „k pochopeniu evolúcie vesmíru a miesta, ktoré v ňom má náš svet“. Polovicu ceny získal podľa agentúry AP Peebles a o druhú polovicu sa za spoločný objav podelia Mayor a Queloz.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#vedecko-technický pokrok #umelá ruka #umelá krv #supravodivý kábel #objavy #Nobelova cena
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku