Vplyv na teplotu organizmu by mohli mať aj klimatické zmeny, citujú zo štúdie uverejnenej v odbornom časopise Elif svetové médiá.
Že má ľudské telo v priemere teplotu 37 stupňov, stanovil v roku 1851 na základe svojich meraní v podpazuší približne 25 000 pacientov nemecký lekár Carl Reinhold August Wunderlich. Americkí vedci teraz porovnali 675 000 vzoriek merania teploty od čias americkej občianskej vojny v šesťdesiatych rokoch 19. storočia cez údaje z výskumu o výžive zo 70. rokov 20. storočia až po klinické údaje z databázy Stanfordu z nultých rokov 21. storočia.
Zhromaždiť sa im podarilo meranie z vyše 157 rokov, ktoré pochádzali od 197 rôznych ročníkov narodenia.
„Zistili sme, že muži narodení na začiatku 19. storočia mali teplotu o 0,59 °C vyššiu ako je teplota dnešných mužov,“ píše sa v štúdii. Bol tak doložený trvalý pokles o 0,03 stupňa Celzia v každej dekáde. U žien sa priemerná teplota od 90. rokov 19. storočia znížila o 0,32 stupňa Celzia – teda o 0,029 °C každú narodeninovú dekádu.
„Zmenilo sa prostredie, v ktorom žijeme, vrátane teploty v našich domovoch, nášho vystavenia mikroorganizmom a vrátane potravín, ku ktorým máme prístup,“ povedala webu ScienceAlert vedkyňa Julie Parsonnetová. „Meníme sa fyziologicky,“ dodala.
Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú zmenu telesnej teploty, patrí zvyšovanie telesnej hmotnosti a úbytok chronických infekcií. Vedci sa domnievajú, že vplyv na teplotu tela by v budúcnosti mohlo mať otepľovanie klímy. Zvlášť potom v prípade, že sa objavia nové choroby.