Prečo je odkladanie povinností o zvládaní emócií, nie času

05.02.2020 09:13
18-hore-4x
Z úlohy, ktorú odkladáme, sme smutní - možno je nudná, príliš náročná, alebo sa bojíme, že ju nezvládneme - a aby sme sa v danej chvíli začali cítiť lepšie, začneme robiť niečo iné. Napríklad pozerať sa na videá. Autor:

Ako mnoho spisovateľov som majstrom prokrastinácie, zveril sa spravodajskému serveru BBC News doktor Christian Jarrettis, šéfredaktor časopisu Aeon. Keď by som mal pracovať na nejakej úlohe, keď odtikávajú posledné hodiny termínu pre odovzdanie článku, sedím a pozerám sa na nezmyselné politické debaty alebo na najlepšie okamihy boxerských zápasov na YouTube. "Mal by si pracovať," hovorím si. "Tak čo to, preboha, robíš?"

Podľa tradičného uvažovania, s ktorým sa stále stotožňujú univerzitné poradenské strediská po celom svete – ako je manchesterská univerzita v Británii a Rochesterská univerzita v USA – mám ja a všetci ďalší kolegovia prokrastinátori problém so správnym rozvrhnutím času.

Podľa tohto názoru nie som schopný plne odhadnúť, ako dlho mi daná úloha potrvá, a nevenujem pozornosť tomu, koľko času vyplytvám na internete. S lepším rozvrhnutím času a lepším plánovaním prestanem prokrastinovať a budem zvládať prácu včas.

Psychológovia si však čoraz častejšie uvedomujú, že táto predstava je nesprávna. Odborníci ako Tim Pychyl z kanadskej Carletonskej univerzity a jeho spolupracovníčka Fuschia Siroisová z britskej Sheffieldskej univerzity, uvádzajú, že prokrastinácia – teda výrazná a chronická tendencia odkladať plnenie povinností a úloh (najmä tých nepríjemných) na neskorší čas – súvisí so zvládaním emócií, nie času.

Z úlohy, ktorú odkladáme, sme smutní – možno je nudná, príliš náročná, alebo sa bojíme, že ju nezvládneme – a aby sme sa v danej chvíli začali cítiť lepšie, začneme robiť niečo iné. Napríklad pozerať sa na videá.

Tento čerstvý uhol pohľadu na prokrastináciu začína otvárať nové, vzrušujúce prístupy na zmiernenie tohto zlozvyku, a mohol by dokonca zlepšiť váš vlastný prístup k práci.

Jedna z prvých štúdií zameraných na emočný pohľad na prokrastináciu sa uskutočnila krátko na začiatku tohto tisícročia a vykonali ju vedci z Univerzity Case Western Reserve v americkom Ohiu. Najprv sa postarali, aby sa ľudia cítili mizerne tým, že im dali čítať smutné príbehy. A následne zistili, že sa tým zvýšila ich tendencia prokrastinovať – skladať si skladačku alebo hrať počítačové hry, namiesto aby sa pripravovali na inteligenčný test, o ktorom vedeli, že ich čaká.

Teória o emočnej regulácii prokrastinácie dáva intuitívne zmysel. V mojom prípade nejde o to, že by som si neuvedomoval, ako dlho mi moja úloha potrvá, alebo že by som si v časovom rozvrhu nenechal dosť dlhý čas na sledovanie tých videí na YouTube. Ja sa na ne vlastne ani pozerať nechcem. Len ma priťahujú ako spôsob, ako sa vyhnúť nepohodliu v podobe nutnosti prinútiť sa k práci. V žargóne psychológov prokrastinujem, aby som dosiahol krátku hedonickú zmenu na úkor dlhodobých cieľov. Emočný pohľad na prokrastináciu tiež pomáha vysvetliť niektoré podivné moderné fenomény, ako je spomínané sledovanie mačacích videí, ktoré na YouTube zbierajú miliardy zhliadnutí.

Prieskum medzi tisíckami ľudí, ktorý uskutočnila Jessica Myricková z univerzity v Indiane, potvrdil, že bežným motívom na sledovanie mačacích videí je prokrastinácia – a tiež to, že ich sledovanie vedie k zlepšeniu nálady. Ľudia sa na ne teda pozerajú preto, aby sa cítili lepšie v čase, keď by mali robiť niečo menej zábavné.

Prieskum Myrickovej zdôraznil tiež ďalší emočný aspekt prokrastinácie. Mnohí z opýtaných cítili po sledovaní mačacích videí pocit viny. To dokazuje, že prokrastinácia je pomýlená regulačná stratégia vlastných pocitov. Aj keď môže priniesť krátkodobú úľavu, pridá len ďalšie problémy. V mojom prípade odkladanie práce vedie k väčšiemu stresu – a to nehovorím o temných mrakoch viny a frustrácie.

Potom zrejme neprekvapí, že podľa výskumu Fuschie Siroisovej vedie chronická – teda pravidelná a dlhodobá – prokrastinácia k celej škále nepriaznivých duševných následkov vrátane úzkosti a depresie, k častejším chrípkam a virózam, a dokonca aj k vážnejším stavom, ako sú kardiovaskulárne choroby.

Aká je teda pomoc? Jednoduchá. Kedykoľvek vás čaká nejaká úloha, do ktorej sa vám príliš nechce, sústreďte sa na to, ako začať. Urobte prvý krok. Skúsenosti ukazujú, že len čo človek začne, zvyčajne už pokračuje ďalej.

#výskum #vedci #úlohy #termíny #štúdie #prokrastinácia #povinnosti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku