Foto: PlosOne
Nový objav, ktorý bol zverejnený v odbornom časopise Plos One totiž naznačuje, že v strednej Amerike spolu pred ôsmimi až 12 tisíc rokmi existovali dve odlišné populácie. Kostra v podvodnej jaskyni v Mexiku tak prináša nové dôkazy, že ľudia do Ameriky prvýkrát neprichádzali ako jediná populácia, ako uvádzajú obvyklé hypotézy.
Zachované zvyšky patrili tridsaťročnej paleoindiánskej žene, nájdené boli v jaskyni Chan Hol neďaleko mesta Tulum na mexickom polostrove Yucatán. Výskumníci uviedli, že nález pravdepodobne znamená, že viac skupín počiatočných osadníkov prichádzalo z rôznych oblastí, napísal britský denník The Independent. Pleistocénna kostra bola objavená osem metrov hlboko v sladkej vode, a to presne 1141 metrov od vchodu do jaskyne Chan Hol.
Kostra bola pomenovaná Chan Hol 3. Podľa vedcov sa tvar a štruktúra jej lebky líši od ostatných nájdených kostier, ktoré pochádzajú z podobného časového obdobia.
Paleoindiáni boli prvými ľuďmi, ktorí prišli zaľudňovať Ameriku. Predpokladá sa, že prešli starým pozemným mostom spájajúcim Áziu so Severnou Amerikou, známym ako Beringie – zaniknutá pevnina v oblasti dnešného Beringovho prielivu, ktorá v dobe ľadovej spájala Áziu sa Severnou Amerikou.
Tadiaľ sa tým pádom pôvodní obyvatelia mali počas poslednej doby ľadovej pred viac ako 12 tisíc rokmi dostať na americkú pevninu, načo sa začali postupne presúvať až na samý juh do patagónskej oblasti v Južnej Amerike.
„Nové zistenia sú dôležité, pretože spochybňujú tradičný model chápania obývania Ameriky pôvodne len jedinú a homogénnu paleoindiánsku populáciu migrujúcu veľmi rýchlo z Beringie do Patagónie,“ povedala tlačovej agentúre PA Media jedna z autoriek štúdie, geologička Silvia Gonzalesová z britskej Liverpool John Moores University.
„Naše výsledky ukazujú, že v Mexiku v období pred 12 tisíckami až ôsmimi tisíckami rokov koexistovali najmenej dve morfologicky odlišné populácie Paleoindiánov. Jedna v strednom Mexiku a druhá na polostrove Yucatán,“ dodala.
Tím vedený profesorom Wolfgangom Stinnesbeckem z nemeckej Univerzity Heidelberg datoval kostrové zvyšky pomocou minerálnych usadenín z krasových stien, ktoré v jaskyni vymlela tečúca voda. Kosti boli práve týmito sedimentami pokryté. Vedci tak dospeli k presvedčeniu, že Chan Hol 3 je najmenej 9900 rokov stará.
Štrukturálna analýza navyše odhalila, že žena mala okrúhlu hlavu so širokými lícnymi kosťami a ploché čelo, pripomínajúce tri ďalšie lebky z jaskýň Tulum. Podľa paleoantropológa sa však jej lebečná charakteristika líši od iných paleoindiánskych kostier v regióne – tie sú s pretiahnutejšou lebkou.
Podľa Gonzalesovej môžu kostry dokazovať, že buď viac ako jedna skupina ľudí pôvodne dorazila na americký kontinent z rôznych geografických miest alebo že malá skupina raných osadníkov žila izolovane na Yucatáne dostatočne dlho, aby sa u nej mohla vyvinúť iná forma a tvar lebky.
„V oboch prípadoch sa história nových ľudských sídlisk v Amerike zdá byť komplikovanejšia a podľa nových údajov o ľudskej morfológii sa môže datovať aj o tisíce rokov skôr, než sa bežne verilo,“ uzavrela.