Naznačuje to nová štúdia odborníkov z novozélandskej Aucklandskej univerzity, o ktorej informovala agentúra AFP.
Výsledky ich skúmania spochybňujú hypotézu, že opakovanie ľudského správania zo strany štvornohých miláčikov je prejavom empatie. Autori výskumu predstaveného v odbornom Proceedings of the Royal Society B k svojim záverom dospeli na základe údajov z niekoľkých starších štúdií, ale aj vlastného pokusu na tridsiatich psoch. Zvieratá boli pri experimente vystavené dvom scenárom. Pri prvom trávili čas s človekom, ktorý im venoval pozornosť, hral sa s nimi a hladil ich, zatiaľ čo pri druhom ich človek úplne ignoroval, vyhýbal sa pohľadu do ich očí a neponúkol im zo svojho jedla. Oba varianty končili tým, že osoba položila psa na posteľ a začala pred ním zívať. Zvieratá správanie opakovali bez ohľadu na predchádzajúce interakcie.
„Dokonca to robili trochu viac pri ,asociálnych' podmienkach,“ povedal AFP šéf novozélandského výskumného tímu Patrick Neilands. „Prekvapilo nás to. Bolo pravdepodobnejšie, že psy budú napodobňovať známu osobu skôr ako cudzieho človeka, pretože nákazlivé zívanie a empatia môžu vychádzať z podobných kognitívnych mechanizmov,“ pokračoval člen laboratória Clever Canine Lab.
AFP uvádza, že nákazlivosť zívanie nie je celkom prebádaná ani u človeka, podľa všetkého však býva vyššia najmä v skupinách ľudí, ktorí sa poznajú. Nový pokus na psoch podľa Neilandsa ukazuje, že u „najlepšieho priateľa človeka“ tento fenomén nesúvisí s empatiou. Vedec zároveň uviedol, že štúdia priniesla „prvý jasný dôkaz“ nákazlivosti zívania u iných cicavcov, ako sú ľudia a primáty.