Účinný liek na koronavírus? Hľadanie nejde urýchliť, tvrdí šéfka skupiny klinického skúšania

Smrtiaci koronavírus sa už mimo Číny rozšíril do viac ako 25 krajín. Dovedna si vyžiadal vyše 1 800 obetí a najmenej 72 000 nakazených. Ako dlho bude vedcom trvať, kým nájdu účinný liek? Kto všetko sa na výskume podieľa? Podrobnosti v rozhovore pre Pravdu objasnila Nora Farkašová, členka predstavenstva Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) a vedúca pracovnej skupiny AIFP pre klinické skúšanie na Slovensku.

18.02.2020 16:37
koronavírus, wu-chan Foto:
Počet obetí koronavírusu stále stúpa.
debata (2)

O akom type ochorenia hovoríme pri koronavíruse?

V prvom rade ide o vírus, čo je vlastne vnútrobunkový parazit. Vie sa preto reprodukovať len vnútri živej bunky. A práve vírusy sú pôvodcami infekčných ochorení, akým je aj súčasná epidémia nákazy dýchacích ciest s ohniskom v Číne. Ochorenie už dostalo pomenovanie COVID-19.

Ako teda koronavírus vyzerá?

Koronavírus má guľovitý tvar s hrotmi pripomínajúcimi tvar slnečnej koróny. Práve prostredníctvom hrotov dokáže preniknúť do bunky. V prípade koronavírusu ide najmä o bunky v pľúcnom tkanive, kde prítomnosť vírusu môže spôsobiť zápal, prípadne môže dôjsť až k takzvanej cytokínovej búrke.

Vírus sa vie sa reprodukovať len vnútri živej bunky.
Nora Farkašová, vedúca skupiny klinického skúšania AIFP

Cytokínovej búrke?

Telo v snahe zbaviť sa vírusu aktivuje imunitný systém a ten začne vo veľkom produkovať malé molekuly proteínov – cytokínov, ktoré zohrávajú veľkú úlohu v imunitnej odpovedi na infekciu. Tento stav v organizme sprevádzajú stavy ako horúčka, triaška, ba dokonca môže dôjsť k zlyhaniu krvného obehu, čo môže byť až život ohrozujúci stav. Intenzita zápalovej reakcie však nemusí byť až takto búrlivá.

Z doteraz zistených informácií vieme, že koronavírus bol pôvodne zvierací vírus a na človeka sa preniesol zrejme kontaktom so živými zvieratami. Ako sa môže stať, že je vírus schopný napadnúť človeka?

Mutáciou. V tomto prípade nejde o typický prenos infekcie zo zvieraťa na človeka, ako poznáme napríklad pri besnote, ale o celkovú mutáciu vírusu, ktorý je v takejto podobe schopný prenášať sa z človeka na človeka.

Štatisticky však vo svete zabíja obyčajná chrípka oveľa častejšie ako koronavírus. Prečo teda Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila v súvislosti s ním stav globálnej zdravotnej núdze?

Ide najmä o to, že na COVID-19 nemáme preukázateľne účinné očkovacie látky ani antivirotiká. Jediné, čo máme v súčasnosti k dispozícii, sú lieky na iné typy vírusov vrátane bežnej chrípky. Druhá vec je, že nesmieme dovoliť, aby sa neznámy vírus šíril ďalej. A tomu vyhlásenie WHO zabraňuje veľmi efektívne. Každá krajina v takejto situácii totiž musí nasledovať medzinárodné štandardy zamedzenia šírenia infekcie.

V súčasnosti si vírus vyžiadal vyše 1¤800 mŕtvych a najmenej 72¤000 nakazených. Najviac úmrtí je stále medzi najstaršími obyvateľmi, deti vírus zasiahol len minimálne. Prečo?

Medzi zraniteľné skupiny obyvateľstva vo všeobecnosti zaraďujeme seniorov a malé deti, respektíve aj ľudí s oslabenou imunitou. V prípade koronavírusu sa zdá, že najohrozenejšou skupinou sú starší ľudia. Môže to byť spôsobené častejším výskytom sprievodných ochorení, ktoré ovplyvňujú imunitnú odpoveď.

Prejdime k samotnej liečbe. Mohli by teoreticky už vyvinuté liečivá fungovať aj v tomto prípade?

Anitvirotík je viacero, ale takúto možnosť by bolo potrebné preskúmať. Bez dôsledného predchádzajúceho výskumu sa žiadne lieky pacientom podávať nesmú.

A čo prípad z Ameriky, kde tím vedený českým virológom Tomášom Cihlářom podal pacientovi nakazenému koronavírusom liek pôvodne vyvinutý na liečbu eboly?

Tu išlo o experimentálne riešenie na základe takzvaného povolenia na výnimočné použitie neschváleného lieku, ktoré vydáva Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Pacientovi v Seattli sa po podaní experimentálneho lieku zlepšil stav, čo tímu vedcov môže dopomôcť k tomu, aby im bolo umožnené zorganizovať klinické skúšania priamo v epicentre.

Aké typy antivirotík sa už skúšajú v prípade koronavírusu?

Práve Tomáš Cihlář a jeho tím odborníkov použili pri liečení koronavírusu liek pôvodne vyvinutý na liečbu eboly a práve tento plánujú klinicky skúšať aj priamo vo Wu-Chane. Oni však nie sú jediní. V Thajsku podali pacientke vo vážnom stave kombináciu antivirotík používaných na liečbu HIV a lieku na chrípku, ktorý už zabral proti koronavírusu MERS a 71-ročnú paniu zrejme aj vyliečili.

Po akom čase je možné povedať, že pacient je vyliečený a môže ísť do domácej liečby?

Každé ochorenie má svoj priebeh, pričom stav od vstupu patogénu do organizmu po vypuknutie choroby nazývame inkubačná doba. Následne prechádza ochorenie do akútneho štádia a posledným je takzvané doliečovanie alebo rekonvalescencia. Najnebezpečnejšia je však z pohľadu nákazy práve inkubačná doba, kedy sa ešte nemusia prejaviť príznaky ochorenia, ale pacient už môže nákazu šíriť. Dĺžka ochorenia je individuálna a lekári majú k dispozícii štandardné postupy, ktorými sa riadia pri uvoľnení pacienta do domácej liečby. Na potvrdenie, či ide skutočne o nákazu pacienta koronavírusom, slúži špeciálne vyšetrenie krvi, v ktorej sa zisťuje prítomnosť protilátok.

Už vieme, aké protilátky telo produkuje pri koronavíruse?

Áno. Protilátky vytvára imunitný systém na ochranu pred patogénmi. Informácia o protilátkach v krvi napomáha nielen k diagnostike, ale mnohokrát aj v poskytnutí správnej liečby pacientovi.

Koľko však trvá samotný vývoj a klinické skúšanie antivirotika, respektíve vakcíny v prípadoch, akým je šírenie koronavírusu?

V prvom rade si treba uvedomiť, že klinické skúšanie od vynájdenia molekuly po uvedenie lieku na trh môže niekedy trvať až dvadsať rokov. Dĺžka závisí od mnohých faktorov, ako je typ ochorenia, komplexnosť vyšetrení potrebných na získanie údajov, dĺžka trvania predklinického výskumu a podobne.

Čo to znamená?

Napríklad pri výskume vakcín okrem poznania konkrétnych typov protilátok potrebujeme disponovať aj dostatočným množstvom vzoriek konkrétneho vírusu a protilátok, aby sme ich mohli podrobiť dôkladnej analýze. Zjednodušene povedané, vírus, ako aj reakcie imunitného systému naň musíme dokonale poznať, aby sme vyvinutú vakcínu mohli podať pacientovi. Preto si treba uvedomiť, že tu nehovoríme o mesiacoch, ale o rokoch výskumu a vývoja.

Dokážu vývoju nového lieku pomôcť informácie z iných výskumov v minulosti?

V prípade koronavírusu je to určite možné. Príkladom môže byť experimentálny liek na ebolu, o ktorom sme už hovorili, alebo aj iniciatíva EFPIA (Európska federácia združujúca farmaceutický priemysel, ktorej členom je AIFP, poz. red.), ktorá sa snaží zozbierať všetky dostupné informácie od svojich členov, ktoré by sme mohli využiť v boji s epidémiou nákazy koronavírusom. Môže ísť o diagnostické testy, biomarkery, adjuvantné látky či prípadne už skúšané produkty vo vývoji.

Klinické skúšanie od vynájdenia molekuly po uvedenie lieku na trh môže niekedy trvať až dvadsať rokov.
Nora Farkašová, šéfka skupiny klinického skúšania AIFP

V akom štádiu klinického skúšania vstupuje do hry už aj samotný človek?

Až potom, keď získame odpovede na všetky otázky súvisiace s liečivom v laboratórnych podmienkach a na zvieracích modeloch, sa môžeme vôbec začať zaoberať otázkou, že experimentálny liek podáme zdravému človeku, respektíve pacientovi.

Rozdeľuje sa takéto klinické skúšanie na fázy?

Áno, je to aj z dôvodu komplikovanosti priebehu klinického skúšania. Aj v prípadoch, keď snaha o nájdenie lieku je taká akútna ako pri koronavíruse, najdôležitejšia je bezpečnosť pacienta. Aby sme ju zaistili, musia platiť medzinárodné štandardy, ktoré klinické skúšanie rozdeľujú na štyri fázy.

Aké konkrétne?

Po preskúmaní skúšaného produktu v predklinických testoch a splnení prísnych laboratórnych kritérií môžeme hovoriť o prechode do prvej fázy klinického skúšania. Počas nej sa v špecializovaných zariadeniach liek testuje na malej vzorke zdravých dobrovoľníkov, pričom sa sleduje jeho účinok na životné funkcie, hľadá sa maximálna tolerovateľná dávka a podobne. Druhá fáza už prebieha v zdravotníckych zariadeniach, pričom množstvo pacientov zapojených do klinického skúšania sa zvyšuje. V tejto fáze sa zisťuje závislosť účinku od dávky či frekvencia dávkovania. Tretia fáza sa snaží čo najviac priblížiť k reálnemu podávaniu, preto sa testuje na veľkej vzorke pacientov.

Čo nastáva potom?

Po tretej fáze môžete požiadať regulačné orgány o registráciu lieku. Preštudovanie všetkých zozbieraných dát niekedy trvá aj niekoľko mesiacov. Ak k registrácii dôjde, prichádza štvrtá fáza, ktorá sa nazýva aj poregistračné sledovanie. Liek je už na trhu a treba sledovať, ako naň reagujú ľudia pri bežnom použití. Treba zdôrazniť, že sledovanie bezpečnosti liekov sa nekončí nikdy. Lekári sú poučení o povinnosti hlásiť akékoľvek podozrenia a reakcie u pacientov, ktorí boli vystavení pôsobeniu lieku. Rovnako takéto stavy môžu hlásiť i samotní pacienti.

Neexistuje však nejaký rýchlejší proces? Veď liek na koronavírus potrebujeme vynájsť čo najskôr.

Klinické skúšanie liekov má presne stanovené štandardy, ktoré sa musia dôsledne dodržiavať a sú časovo náročné. Ale napríklad pri výskume liekov na liečbu nového koronavírusu nám môžu veľmi pomôcť informácie, ktoré už máme zozbierané z výskumov liekov na iné vírusové infekcie, a spojenie síl zdrojov inovatívneho farmaceutického priemyslu. Bohužiaľ, súčasným pacientom to nepomôže, ale tieto poznatky môžu prispieť k skráteniu času potrebného na vývoj nového lieku.

Kedy by teda podľa vás bolo možné mať liek účinný proti COVID-19?

Na to sa veľmi ťažko odpovedá. Závisí to totiž od viacerých faktorov, keďže dáta o bezpečnosti a účinnosti musíme preukázať. Ako dlho to bude trvať a s akým výsledkom, je mnohokrát náročné predpovedať, dokonca aj v prípade, že ide o skúmanie lieku, ktorý už určitým výskumom prešiel. V tomto prípade však nechcem zbytočne špekulovať.

Sú klinické skúšania len v rukách súkromných farmaceutických spoločností alebo sa do výskumu zapájajú aj samotné vlády? Napríklad v tomto prípade čínska.

Klinické skúšanie je vykonávané nielen farmaceutickými spoločnosťami, ale hovoríme aj o takzvanom akademickom výskume, ktorý prebieha buď na univerzitných pracoviskách, alebo v štátnych výskumných centrách a sú väčšinou financované zo štátnych zdrojov. Celosvetovo je snaha o ich vzájomnú spoluprácu. Zapojenie štátov tiež nie je ojedinelé, respektíve nadnárodných štruktúr – napríklad iniciatíva IMI (Innovative Medicines Initiative), čo je verejno-súkromné partnerstvo na európskej úrovni, na ktorom spolupracuje a jeho výskum a vývoj spolufinancuje Európska komisia a EFPIA.

Do akej miery však spolupracujú štáty s farmaceutickými spoločnosťami?

Ako v každom priemyselnom odvetví aj tu je potrebné si uvedomiť, že farmaceutické spoločnosti sú súkromné podniky aj napriek tomu, že v mnohom suplujú záujem a finančné prostriedky štátu. V každom prípade v situáciách, ako je táto, je dôležité, aby sa do úsilia o nápravu a podchytenie závažného zdravia ohrozujúceho stavu zapojili všetky zainteresované strany. Pozitívne tiež vnímam vznik organizácie CEPI (Coalition for Epidemic Preparedness Innovations) založenej v roku 2017 a združujúcej verejné, súkromné, filantropické a občianske organizácie s cieľom podporiť a urýchliť vývoj vakcín. Medzi finančných podporovateľov ich projektov okrem niekoľkých štátov a Európskej komisie patrí napríklad aj nadácia Billa a Melindy Gatesovcov.

Dá sa klinický výskum ponechať len na farmaceutické spoločnosti?

Klinický výskum nie je iba v rukách farmaceutických spoločností, ale všetko závisí od finančných zdrojov a vysokej finančnej nákladnosti a stanovenia priorít. Akademický výskum je veľmi dôležitým pilierom, na ktorého podporu a vybudovanie fungujúcej infraštruktúry by mal dbať každý štát.

Nora Farkašová

Foto: Miroslav Vavrik
Nora Farkašová

Vo farmaceutickom priemysle pracuje viac ako 16 rokov. Počas svojej praxe zastávala rôzne pracovné pozície v oblasti klinického skúšania liekov, v súčasnosti pracuje v manažmente spoločnosti Pfizer, pričom zastrešuje celosvetovú stratégiu pre spoluprácu s centrami klinických skúšaní. Je členkou predstavenstva AIFP (Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu) a vedúcou pracovnej skupiny AIFP, ktorá sa venuje problematike klinického skúšania na Slovensku.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus #liek na koronavírus