Medzi archeológmi však panujú rôzne názory na to, ako tesne sa tento nález samotného Romula týka. To, že by nájdená komora mohla byť jeho hrobkou, takmer všetci vylučujú. „Nevieme ani, či Romulus fyzicky existoval,“ pripomenula v piatok pri predstavení nálezu novinárom talianska archeologička Patrizia Fortini.
Ako píše agentúra The Associated Press (AP), vizuálne nový nález nestojí za veľa. Na snímkach z náleziska je vidno čosi, čo pripomína kamennú vaňu, a obďaleč je neurčitý valcovitý kamenný útvar. To prvé by však podľa archeológov mal byť sarkofág, a to druhé oltár. Celá komora je potom podľa všetkého venovaná Romulovi.
Archeologička Alfonsina Russo pripomína, že Romula po smrti buď rozsekali na márne kúsky rímski senátori, alebo si ho vzal do neba rímsky boh Quirinius – podľa toho, ktorej verzii veríme. „Preto toto nemôže byť jeho hrobka, ale je veľmi pravdepodobné, že to bude jeho pamätné miesto, kenotaf,“ povedala novinárom Russo.
Aj podľa Fortini je nezmysel predpokladať, že sarkofág niekedy obsahoval aj Romulove pozostatky. Romulus založil Rím okolo roku 753 pred naším letopočtom, zatiaľ čo objavené pamätné miesto datujú archeológovia do 6. storočia pred naším letopočtom, čiže do doby o dvesto rokov neskôr.
Sarkofág našli na mieste zvanom Forum Romanum, ktoré bolo kedysi samotným centrom Ríma a Rímskej ríše, zasadal tam senát a vodcovia ríše na ňom prednášali všetky dôležité vyhlásenia.
Archeologické práce na tomto mieste pokračujú a archeológovia veria, že verejnosti tento objekt budú môcť sprístupniť približne o dva roky.
Dvojičky Romulus a Rémus boli podľa rímskej mytológie zakladateľmi mesta Rím aj Rímskej ríše. Hneď po narodení ich podľa legendy hodili do rieky Tiber, odkiaľ ich zachránila vlčica, ktorá sa o nich ďalej starala. V dospelosti sa spolu pustili do stavby mesta, no pohádali sa o jeho názov. Neskôr Romulus svojho brata zabil a mesto pomenoval Rím.