Ale keď je mozog schopný v tele prebudiť pozitívne účinky len na základe viery v liečivú silu medikamentu, dáva zmysel, že by mohol spôsobiť aj opak – a vyvolať negatívne účinky, ak sa na ne zameria.
Ako napísal spravodajský server Yahoo News, tento fenomén je zatiaľ oveľa menej preskúmaný ako placebo efekt, ale vžilo sa preň označenie „nocebo efekt“. A je pravdepodobne rozšírenejší, než si ľudia môžu uvedomovať.
Štúdia, ktorú v odbornom časopise Journal of Medical Ethics zverejnil Jeremy Howick, filozof a lekársky bádateľ Oxfordskej univerzity, varuje, že lekári podrobne informujúci pacientov o negatívnych vedľajších účinkoch liekov môžu tento nocebo efekt nevedomky spúšťať.
„Nocebo efekt je negatívny placebo efekt,“ povedal Howick Yahoo News. „Ide vlastne o očakávanie zlých vecí. Ak vám lekár, ktorému dôverujete, povie, že lieky, čo vám predpísal, môžu spôsobovať bolesti, nevoľnosť, alebo dokonca ešte niečo horšie, potom zvýši riziko, že tieto vedľajšie účinky skutočne pocítite, aj keby tým ‚liekom‘ bola len cukrová tabletka.“
Howick konkrétne študoval túto reakciu v súvislosti s „informovaným súhlasom“ – právnou úpravou, ktorá vyžaduje, aby lekári zdôraznili negatívne riziká súvisiace so zákrokom či liečbou. Avšak podľa neho má tento efekt pravdepodobne vplyv na oveľa viac ľudí, teda nielen na tých, ktorí idú k lekárovi. „Dochádza k tomu, keď ľudia začnú brať nové lieky – a najčastejšie za to najskôr môže ‚doktor Google‘,“ dodal s odvolaním na ľudí, ktorí svoje symptómy konzultujú s internetom.
„Ľudia užívajúci statíny v krajinách, kde sa v médiách objavuje viac správ o ich vedľajších účinkoch, ich s väčšou pravdepodobnosťou sami zažijú,“ povedal Howick.
Statíny, ktoré sa používajú na znižovanie cholesterolu, si vyslúžili zlú povesť liekov s vedľajšími účinkami, ako je nespavosť, bolesti hlavy, závraty a nevoľnosť. Ale pri štúdiách využívajúcich placebo lekári zistili, že až 40 percent pacientov hlási tieto symptómy, aj keď namiesto statínov dostávali placebo.
V roku 2017 sa proti zlej povesti statínov ohradil Steven E. Nissen, výskumník a kardiológ Clevelandskej kliniky, podľa ktorého „internetom poháňaný kult“ prebudil strach z lieku, ktorý môže zachraňovať životy.
„Statíny si vyvinuli zlú reputáciu vo verejnosti. Tento fenomén poháňa prevažne rozšírenie bizarné a nevedecké, ale presvedčivé internetové kritiky týchto liekov,“ napísal Nissen. „Strácame súboj o srdce a myseľ našich pacientov s webovými stránkami, ktoré tvoria ľudia s minimálnou alebo žiadnou vedeckou erudíciou.“
Aj keď sa môže zdať ťažké predstaviť si telesnú reakciu na lieky čisto na základe internetových článkov, podľa Howicka sa to deje dosť často. „Základným mechanizmom je zvýšená úzkosť,“ vysvetlil.
"Štúdie ukázali, že sa zvýši stresový hormón v tele. Keby som vám teraz povedal, aby ste sa sústredili na bedrovú chrbticu, a dodal, že jedlo, ktoré ste zjedli, zhoršuje bolesti bedier, neucítite niečo? A čo keby som vám povedal, že to jedlo spôsobí nevoľnosť? " Lekári by preto podľa neho mali prehodnotiť spôsob, akým informujú o možných vedľajších účinkoch, a na pomoc si vziať metódu známu ako pozitívny rámec. "Môžete povedať pacientovi: ‚Desať ľudí, čo berú tento liek, má negatívne vedľajšie účinky‘, alebo môžete povedať: '90 percent ľudí nemá žiadne negatívne vedľajšie účinky '. V oboch prípadoch je oznamované informácie rovnaká, ale ten prvý spôsob vedie k častejšie hláseným vedľajším účinkom, "dodal Howick.