Experti to s istotou povedať nemôžu, pretože ide o neznámy typ koronavírusu aj keď na severnej pologuli je prípadov výrazne viac než na pologuli južnej, kde je teraz leto, upozornil server BBC Mundo.
Keď sa potvrdil prvý prípad nákazy v Mexiku, miernil jeho minister zdravotníctva Jorge Alcocer paniku s tým, že s blížiacim sa koncom zimy bude čoskoro situácia lepšia. Tiež americký prezident Donald Trump nedávno vyhlásil, že problém zmizne v apríli s nárastom teplôt na severnej pologuli.
V Južnej Amerike, kde je teraz leto, oznámili doteraz len desiatku prípadov nákazy. Aj v Afrike hlásia zatiaľ len necelé dve desiatky prípadov, z toho ale žiadny na južnej pologuli.
„Zatiaľ je skoro na to povedať, že vírus má svoje sezóny, ale ak sa bude správať ako chrípka, dá sa očakávať, že v lete sa situácia zlepší,“ povedal serveru BBC Mundo Marcos Espinal z oddelenia infekčných chorôb Panamerickej zdravotníckej organizácie. „Ide ale o nový vírus a nevieme preto stopercentne, či sa takto zachová,“ dodal.
Podľa Espinala sa chrípka šíri v zime viac aj preto, že ľudia trávia viac času v uzavretých priestoroch, kde sú blízko seba. K jej šíreniu prispievajú podľa neho tiež klimatické podmienky. „V zime, keď je studený vietor a menšia vlhkosť, kvapôčky vydržia dlhšie vo vzduchu,“ uviedol Espinal. S teplom naopak zanikajú rýchlejšie, dodal.
Optimizmus ale mierni profesor epidemiológie z hongkonskej univerzity Benjamin Cowling. „Zatiaľ nemáme dôkaz, že sa šírenie v letných mesiacoch podstatne zmení,“ uviedol Cowling. Aj podľa neho nie je jasné, či sa postup nového koronavírusu bude podobať epidémiám chrípky. „Možno, že sa koronavírus tiež viac šíri v zime ako v lete, ale to uvidíme, až za pár týždňov,“ dodal epidemiológ. Kľúčový podľa neho bude vývoj v apríli a v máji.
K opatrnosti nabáda aj Marc Lipsitch, profesor epidemiológie z Harvardovej univerzity. „Hoci sa laboratórne preukázalo, že suchší zimný vzduch prispieva k šíreniu chrípky, vedecké štúdie u koronavírusu sa v tomto zmysle nerobili,“ povedal BBC Mundo Lipsitch. Podľa neho môžu k jeho šíreniu prispievať aj ďalšie faktory, ako je dĺžka dňa či ultrafialové žiarenie.
Francúzsky epidemiológ Arnaud Fontanet v tejto súvislosti pripomenul epidémiu SARS, spôsobenú tiež koronavírusom, ktorá sa šírila aj z Číny, kde začala v novembri 2002, teda tiež v zime. Skončila v júli 2003, takže niektorí špekulovali, že k jej koncu prispelo teplé počasie. To sa ale podľa Fontaneta, ktorého citovala agentúra AFP, preukázať nedá.
Naproti tomu infekcia MERS, spôsobená koronavírusom toho istého kmeňa ako SARS, vypukla na jeseň 2012 na Blízkom východe a 80 percent prípadov bolo v Saudskej Arábii, kde sú teploty vysoké, pripomenul Fontanet. Dodal, že podľa neho sa choroby ako chrípka šíria viac v zime hlavne preto, že ľudia sa v tomto období hromadia viac v uzavretých priestoroch.