To, že sa mnohí pri stretnutí vyhýbajú podaniu rúk, bozku na tvár alebo objatiu, nie je teraz prejavom nezdvorilosti, ale skôr opatrnosti, napísal britský denník The Guardian. K slovu sa tak dostáva aj množstvo žartovných variantov pozdravov, kde ľudia miesto dlane ponúkajú svojmu náprotivku napríklad lakeť.
Keď nemecká kancelárka Angela Merkelová pri schôdzke ponúkala ruku svojmu ministrovi vnútra Horstovi Seehoferovi, dočkala sa odmietnutia a náznaku, aby sa držala ďalej. Hoci by takéto gesto bolo, zvlášť smerom k dáme, za normálnych okolností považované za nanajvýš nevhodné, tentoraz to sama Merkelová s úsmevom ocenila a ministra dokonca pochválila, že urobil správnu vec.
Je to len jeden z príkladov, ako koronavírus ovplyvňuje spoločenské styky, a to najmä v západných krajinách, kde patrí podanie rúk alebo bozk na pozdrav k základným pravidlám slušného správania.
V Taliansku napríklad šéf tamojšej civilnej ochrany Angelo Borelli otvorene povedal, že šíreniu nákazy nahráva aj vrelá povaha Talianov, ktorí by sa podľa neho mali teraz so svojou srdečnosťou držať späť. Tiež francúzsky minister zdravotníctva Olivier Verano svojim spoluobčanom odporučil, aby sa v záujme zdravia pokúsili obmedziť počet objatia a uvítacích bozkov. Sám prezident Emmanuel Macrona sa však tejto rady príliš nedrží. Médiá ho zachytili, ako pri stretnutí v Neapole bozkával na líca talianskeho premiéra Giuseppa Conteho.
V Británii zatiaľ tak prísni nie sú. Moderátor verejnoprávneho rozhlasu chcel v tomto zmysle vyskúšať šéfa anglického úradu pre verejné zdravie (RP) Paula Cosforda, ten ale ruku ponúkanú k pozdravu prekvapivo prijal. „Asi sa dostaneme do bodu, kedy budeme musieť sociálne interakcie obmedzovať, až sa infekcia rozšíri. V tejto chvíli ale musíme pokračovať v normálnom živote,“ povedal vo vysielaní stanice Radio 4.
Hygienici napriek tomu zdôrazňujú, že dbať teraz viac na starostlivé umývanie rúk je nanajvýš vhodné. Upozorňujú napríklad na prieskumy, podľa ktorých priemerný človek má na dlaniach asi 3200 baktérií až 150 rôznych druhov. Podanie rúk pritom môže tieto baktérie preniesť na druhého človeka, pretože v porovnaní s krátkym stlačením trvá priamy kontakt dlhšie a je tesnejší.
Nicky Milnerová z britskej univerzity Anglia Ruskin upozornila, že pozdravy obvyklé napríklad v ázijských krajinách sú v časoch šíriacej sa nákazy oveľa vhodnejšie. Trebárs japonský úklon alebo thajský pozdrav so zopnutými rukami zdravie rozhodne ohrozí menej, než európske zvyklosti. „V Etiópii sa napríklad ľudia dotýkajú lakťom a potom sa dotknú opačnými ramenami,“ opísala Milnerová, podľa ktorej sa ale asi taký spôsob zdravenia na starom kontinente nezakorení.
Alternatívne pozdravy ako sú práve úklony, mávnutie alebo napríklad dotyky lakťov radí pri súčasnej epidémii aj zástupkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Sylvie Brandová. A aspoň v rámci svojej organizácie už so svojím odporúčaním slávi úspech. Fotografi totiž nafotili šéfa tímu WHO pre boj s korononavirem Bruce Aylwarda, ako po tlačovej konferencii s úsmevom ponúka novinármi na pozdrav práve lakeť.